• Mamila.sk
• Pre matky
• DOJČENIE A ...
• WHO zaradilo Slovensko medzi krajiny, ktoré málo chránia dojčatá

WHO zaradilo Slovensko medzi krajiny, ktoré málo chránia dojčatá

V máji 2016 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala správu o stave ochrany bábätiek a podpory dojčenia zo strany legislatívy. Slovensko sa podľa tejto správy nachádza v rebríčku na úrovni nízkej ochrany spolu so 65 ďalšími krajinami. Lepšie ako Slovensko je na tom napríklad aj Arménsko či Vietnam.

Správa Svetovej zdravotníckej organizácie sa zameriava na bezdôvodné a neodpodstatnené používanie umelej výživy a fliaš na kŕmenie detí, ktoré nastáva v dôsledku agresívnej reklamy a marketingových kampaní firiem vyrábajúcich umelú výživu či "pomôcky" na kŕmenie detí. Práve pred touto reklamou a marketingom majú byť chránené deti a ich rodiny v čase, keď sú najzraniteľnejšie, to znamená už v tehotenstve a potom po narodení dieťaťa. WHO zároveň vypracovalo systém na to, aby deti, ktoré náhradnú výživu reálne potrebujú, k nej mali prístup a náležité kvalifikované informácie z vhodných zdrojov.

WHO pravidelne monitoruje situáciu vo všetkých krajinách sveta, pričom v tohtoročnej správe uvádza príklady viacerých krajín, ktoré podnikli legislatívne kroky na to, aby ochránili matky a deti. Čo sa týka Slovenska, WHO hovorí, že Slovensko poskytuje "nízku úroveň ochrany" a že legislatívne nijako nepokrýva reklamu a marketing:
1) fľašiek na kŕmenie detí
2) cumlíkov
3) príkrmov a kaší
4) umelého mlieka pre tehotné a dojčiace ženy

Slovenská republika je v správe ďalej kritizovaná za to, že z vlastných nezávislých a štátnych zdrojov neposkytuje informácie o:
1) dôvodoch pre dojčenie a dôležitosti dojčenia a o tom, že dojčenie sa má uprednostniť pred kŕmením umelou výživou
2) výžive matiek a o príprave na dojčenie a o tom, ako po začatí dojčenia úspešne udržať dojčenie a pokračovať v ňom
3) negatívnom vplyve kŕmenia fľašou na dojčenie
4) ťažkostiach zmeniť rozhodnutie nedojčiť na rozhodnutie dojčiť a o tom, aké náročné môže byť vrátiť sa k dojčeniu
5) správnom používaní umelej výživy

Slovenská republika ďalej nemá legislatívu, ktorá má od výrobcov umelej výživy vyžadovať, aby na svojich výrobkoch uvádzali varovanie o:
1) sociálnych a finančných dôsledkoch rozhodnutia sa pre umelú výživu
2) zdravotných rizikách nesprávneho spôsobu kŕmenia dojčiat
3) zdravotných rizikách nesprávneho používania umelej výživy
Slovenská republika legislatívne nepokrýva požiadavky WHO týkajúce sa toho, aby firmy vyrábajúce umelú výživu, fľašky či cumlíky:
1) nesmeli idealizovať umelú výživu v obrazových materiáloch a na fotografiách;
2) nesmeli využívať reklamu na predaj svojich produktov;
3) nesmeli rozdávať vzorky produktov a "darčeky";
4) nesmeli mať kontakt s matkami;
5) nesmeli rozdávať materiály a darčeky zdravotníkom;
6) nesmeli odporúčať umelú výživu inak ako na odporúčanie lekára

Slovenská republika tiež nemá zavedený mechanizmus kontroly dodržiavania týchto požiadaviek WHO ani ich monitorovania. A toto všetko napriek tomu, že tento rok je to už 35. rokov od schválenia Kódexu WHO o marketingu náhrad materského mlieka.

Situácia v Českej republike vyzerá podobne.