Uzdička pod jazykom

(Frenulum breve, ankyloglosia)

Úspech v dojčení môže byť ovplyvňovaný viacerými faktormi, pričom jedným z nich môže byť pohyblivosť jazyka a funkcia jazyka. Tomuto môže prekážať abnormalita jazyka - príliš krátka či tuhá uzdička pod jazykom bábätka (ankyloglosia) alebo príliš krátka či tuhá uzdička pod hornou perou. Pohyb jazyka ovplyvňuje to, či sa bábätko správne prisáva, ako sa dojčí a ako prehĺta materské mlieko. Táto skutočnosť bola známa už dávno v minulosti a v súčasnosti je dostatočne doložená štúdiami.

Problém nastáva vtedy, ak sa tuhá či krátka uzdička pod jazykom či hornou perou vyskytne v kombinácii s jedným či viacerými z týchto faktorov:

1) Bolestivé bradavky či prsníky, zdeformovaný tvar bradaviek po dojčení, zablokované mliekovody, vazospazmus.
2) Nedostatočné prospievanie či priberanie dieťaťa, nedostatočný príjem materského mlieka.
3) Ťažkosti s prisávaním na prsník; bábätko, ktoré sa neprisáva na prsník - občas alebo vôbec, "cmukanie" na prsníku.
4) Neobvyklá nespokojnosť na prsníku, odťahovanie sa, odmietanie prsníka, zabiehanie mlieka pri pití z prsníka.
5) Problémy s dojčením po prvých 3 - 5 mesiacoch bezproblémového dojčenia.

Diagnostikovanie problematickej uzdičky pod jazykom si vyžaduje vyšetrenie, ktoré zahŕňa vloženie prsta pod jazyk bábätká a pohyb prsta pod jazykom z jednej strany na druhú, aby sa zistilo, či tomuto pohybu nebráni prekážka v podobe uzdičky. To, či je uzdička pod jazykom tuhá alebo krátka, nie je možné zistiť len pohľadom do úst bábätka, a to ani vtedy, ak bábätko plače alebo sa "zdá", že "dostatočne vyplazuje jazyk". Jazyk môže, ale nemusí, mať tvar "srdiečka" či "vlnovky" - rozhodujúce je, akú prekážku uzdička tvorí a aký odpor vytvára pre pohyblivosť a funkciu jazyka, nie to, či je uzdička prirastená k špičke jazyka alebo či sa nachádza až hlboko v ústach dieťatka. Uzdička pod hornou perou sa tiež hodnotí vzhľadom k jej tuhosti či krátkosti, vzhľadom k tomu, či vrastá do ďasna a vzhľadom k príznakom, ktoré sa pri dojčení vyskytujú.

V takýchto prípadoch môže spoločne s mnohými opatreniami dojčenie zlepšiť aj nástrih uzdičky pod jazykom alebo hornou perou (frenotómia, frenulotómia). Ide o krátky niekoľko sekundový chirurgický zákrok, ktorý lekár vykonáva bez anestézie či analgézie, aby sa bábätko mohlo bezprostredne po zákroku dojčením upokojiť. Ak sa bábätko bezprostredne po zákroku nemá záujem prisať alebo malo už predtým ťažkosti s prisatím, môžete ho upokojiť kontaktom koža na kožu, chodením, jemným spoločným pohybom hore a dolu podrepmi. Bábätku môže pomôcť, ak ho nadojčíte bezprostredne pred zákrokom a potom ihneď po zákroku, keď má na to chuť.

Ranka, ktorá sa pod jazykom vytvorí a ktorá sa hojí bielym či žltým povlakom, má tvar kosoštvorca a umožní vlnovitý pohyb jazyka potrebný na správne prisatie a dojčenie. Zlepšenie prisatia či bolestivosti prisatia môže nastať okamžite po zákroku alebo si môže vyžadovať dlhší čas. Niektoré bábätká sa po zákroku nadojčia, niektoré plačú a potom tuho zaspia, iné nie sú spokojné a ich výraznejšia nespokojnosť môže pretrvávať prvý deň a noc po zákroku. Niekedy sa situácia s dojčením dočasne zhorší predtým, než sa výrazne zlepší. Okrem tohto zákroku sú na zlepšenie dojčenia potrebné aj všetky ostatné kroky, ktoré vám na základe vášho spoločného poradenského plánu laktačná poradkyňa navrhne. Zostaňte s ňou v kontakte až do úplného zlepšenia dojčenia.

Prečo sa o tomto probléme nehovorí alebo sa nepovažuje za dôležitý?

a) Lebo často sa dojčenie ako také nepovažuje za dôležité. O dojčení sa väčšinou uvažuje ako o "výhode", o "možnosti", o jednej z "alternatív" kŕmenia dieťatka, ale nie ako o niečom významnom, ako o niečom, čo má rozhodujúci vplyv na zdravie dieťaťa, ale aj na zdravie matky, na ich vzájomný vzťah ako aj spôsob starostlivosti o dieťa.
b) Lebo často sa prechod na fľašu alebo umelú výživu považuje za riešenie problémov s dojčením.
c) Lebo dojčenie sa považuje za "prirodzené" a tento termín sa nesprávne aplikuje na to, že buď má fungovať samo od seba alebo ak nefunguje, tak nie je "prirodzené" robiť kroky pre to, aby sa mohla situácia zlepšiť.
d) Lebo o dojčení sa uvažuje ako o niečom, čo má trvať pár mesiacov. Navyše dokrmovanie umelou výživou sa nepovažuje za niečo, čo si vyžaduje riešenie.
e) Lebo bolesť pri dojčení sa považuje za "normálnu" (hoci nie je) a niečo, čo treba "vydržať".
f) Lebo dojčenie ako také má malú podporu. Podstrihnutie uzdičky pod jazykom či uzdičky pod hornou perou sa vykonáva relatívne často pri problémoch s rečou alebo pri ortodontických problémoch s medzerou medzi zubami, ale rovnakým smerom sa v súvislosti s dojčením neuvažuje.
g) Lebo je málo skúseností s tým, ako pomáhať matkám prekonávať problémy s dojčením, a tým pádom aj málo skúsenosti s faktormi, ktoré úspech v dojčení podmieňujú.
h) Lebo funkcia jazyka a hornej pery sa v súvislosti s dojčením hodnotí inak ako v súvislosti s pitím z fľaše, ktorá predstavuje úplne iný typ kŕmenia.

Z príbehov žien s bábätkami, ktoré absolvovali podstrihnutie uzdičky po jazykom:

  • "Tak včera som bola s malým na zákroku. Bolo to neporovnateľné. V noci som už vďaka zákroku som neuspávala na fitlopte, ale normálne pri dojčení v ľahu na posteli a aj v noci pekne vyprádznil prsník aj poležiačky. Zvýšila sa mi tvorba mlieka. Dnes som ho bola odvážiť a má 4450 g, 12 dní po narodení už teda nielenže nabral pôrodnú váhu späť, ale aj pribral 220 g. (Narodil sa so 4230 g). Takže díky za povzbudenie, strihať sa oplatilo!" Martina P.
     
  • "Moja dcérka bola u lekára na zákroku uzdičky pod hornou perou aj po jazykom v 5 mesiacoch z dôvodu katastrofálnej situácie, keď sa prestávala prisávať, pri dojčení len plakala, nevedela som ju nakojiť, mala suché plienky. Išli sme až takto neskôr, lebo až laktačná poradkyňa si toto všimla, dovtedy mi všetci len hovorili, že sa mám snažiť. Zo začiatku som mala obavy, aké to bude peklo. V skutočnosti to bol pársekundový zákrok, nič hrozné, viac jej vadili prsty v puse ako zákrok. Trošku poplakala a bolo. A to bolo všetko, bola som až prekvapená, že to nebola žiadna dráma, žiadny masaker. Po zákroku som ju skúšala dojčiť v šatke aj počas chôdze, už vtedy bolo vidieť rozdiel. O 5 minút už bolo po všetkom akoby nič. Efekt na dojčenie bol zásadný, lebo štrajk sa vyriešil, stále ju dojčím vo veku 17 mesiacov. Sama mám nastrihnutú podjazykovú uzdičku ešte v dojčenskom veku, tak asi to máme v rodine." 
     
  • "Můj příběh o kojení se začal psát už u první dcery v roce 2016, kdy jsem, bohužel, neměla žádné informace, a tak kojení v podstatě skončilo dřív, než mohlo pořádně začít, protože se objevily v podstatě stejné komplikace jako teď při narození druhé dcery. V porodnici došlo opakovaně ke špatnému přiložení dítěte, na bradavkách se mi udělaly hluboké ragády, které se infikovaly, vznikly povleklé rány, které neuvěřitelně bolely. Bolest se stupňovala až se nakonec nedala vydržet. Bolest přetrvávala i mimo kojení. Jelikož jsem kojit chtěla, podnikla jsem kroky, kterými jsem se snažila kojení zachránit, dostala jsem se do péče laktační poradkyně, která mi pomohla upravit polohu, přisátí, zlepšit kojení, naučila mně spoustu věcí. A když jsme se spolu podívali do pusinky, tak jsem i já jako neinformovaný člověk viděla hodně tuhou uzdičku u rtu. Bydlím na severu Čech není blízko nás ani laktační poradkyně, která by mi pomohla a ani nikdo ve vícerých ambulancích, kdo by byl ochotný uznat, že uzdičky mohou být problém. Většinou jsem se setkala s opovržlivými výrazy, až jsem nakonec zavolala do nemocnice. Poslala fotky uzdiček a na to konto mi řekl, abychom hned v pondělí přijeli. Po vysvětlení zákroku a uvítání doktor provedl zákrok, čekala jsem, že miminko bude víc plakat a víc krvácet, ale nebylo tomu tak. Miminko se po zákroku hned přisálo. Doktor nás informoval o rizicích a v nemocnici jsme ještě hodinku pobyli kvůli případnému krvácení. Miminko se po zákroku mnohem lépe přisávalo. Bohužel, jsem měla prsa ve stavu, že se bolest nedala zvládnout. Byla pro mě horší, než oba porody. Nikdy bych nečekala, že faktory jako je uzdička, poloha při kojení a správné přisátí mohou tak ovlivnit člověku život. Naše pediatrička mi sama řekla, že souhlasí se střiháním uzdiček a dříve za její praxe se to dělalo častěji než dnes. Nejsem zastáncem zbytečných zákroků u dětí, ovšem tady jsem sama viděla, že tento zákrok, který moje dítě podstoupilo, jeho přisátí výrazně pomohl. Nyní mám plně kojené miminko. Takže doufám, že bude miminko kojené co nejdéle. Myslím, že osvěta v tomto směru je velice důležitá, jsem zdravotník a nikdy by mě nenapadlo, že přirostlá a tuhá uzdička mého dítěte, tolik ovlivní náš život. Bylo by skvělé. kdyby už maminky nemusely zažívat ty chvíle jako já."

Vedecké zdroje:

  • Ghaheri et al: Improvement After Tongue Tie/Lip Tie Release, The Laryngyoscope, 2016.
  • Schlatter SM, et al. Acta Paediatr. The role of tongue-tie in breastfeeding problems - A prospective observational study. 2019. 
    Messner AH, Ankyloglossia: incidence and associated feeding difficulties, Arch Otolaryngol Neck Surg 2000 Jan;126(1):36-9. 
  • Ballard JL, Auer CE, Khoury JC  Ankyloglossia: Assessment, incidence and effect of frenuloplasty on the breastfeeding dyad Pediatrics 2002;110 www.pediatrics.org/cgi/content/full/110/5/e63
  • Hogan M, Westcott C, Griffiths M Randomized controlled trial of division of tongue-tie in infants with feeding problems J Paediatr Child Health 2005;41:246-50
  • Amir LH, James JP, Beatty J Review of tongue-tie release at a tertiary maternity hospital J Paediatr Child Health 2005;41:243-45
  • McBride C Tongue-tie (editorial) J Paediatr Child Health 2005;41:242
  • Dollberg S, Botzer E, Grunis E, Mimouni F Immediate nipple pain relief after frenotomy in breastfed infants with ankyloglossia: a randomized prospective study J Pediatr Surg 2006;41:1598-1600
  • Geddes DT, Langton DB, Gollow I, et al Frenulotomy for breastfeeding infants with ankyloglossia: effect on milk removal and sucking mechanism as imaged by ultrasound Pediatrics 2008;122:e188-e194
  • Buryk M, Bloom D, Shope T Effect of neonatal release of ankyloglossia: A randomized trial Pediatrics 2011;128:280-88