• Mamila.sk
• Pre matky
• Príbehy o dojčení
• Mám málo mlieka a predsa dojčím dve deti

Mám málo mlieka a predsa dojčím dve deti

Chcela by som ním podporiť všetky maminky, ktoré bojujú s rôznymi problémami pri dojčení.

Na prvej fotke je môj syn, ktorý ma dnes 3 roky a 3 mesiace a stále sa dojčí. Keď sa narodil, nevedela som veľa o dojčení, o pôrode, či o kontakte koža na kožu. Vedela som, že ho chcem dojčiť, ale mala som aj obavy, či sa mi to podarí. Bola som poznačená príbehmi mamy, ktorá mi neraz hovorila, ako nás nedojčila, lebo nemala mlieko. Mám malé prsia a bála som sa, že ani ja nebudem mať dosť mlieka. Keď sa syn narodil, moje obavy sa naplnili a z pôrodnice sme odchádzali s umelým mliekom. Synček na prsníku nezískaval dostatok mlieka a ani napriek veľkej snahe sa mi nepodarilo jeho množstvo zvýšiť. 

Dokrmovala som ho laktačnou pomôckou – cievkou, ktorú mal v ústach pri dojčení a tak okrem materského mlieka z prsníka dostával aj umelé mlieko. Dostával pomerne veľké množstvo umelého mlieka, ale po 4 mesiaci som toto umelé mlieko nahradila pomerne rýchlo jedlom. V podstate som potom dojčila tak, ako všetky ostatné ženy dojčia po 6 mesiaci – bábätko sa prisávalo a k tomu dostávalo jedlo. S tým rozdielom, že môj syn sa dojčil, ale nepil pritom veľa mlieka. Nebolo to vždy ľahké, musela som vytvárať príležitosti, aby sa prisal k prsníku, myslieť na to. Ale postupne sa to zmenilo a začal sa dojčiť rád a tie chvíle, čo sme spolu strávili dojčením, sú nespočetné a krásne.

Keď mal syn 2 roky  zostala som znova tehotná. Dojčil sa celé tehotenstvo. Samozrejme znova som mala obavy, ako dopadne dojčenie druhého dieťatka. Veľmi som si to priala, ale niekde v hĺbke duše som mala pocit, že sa mi asi nebude tvoriť dostatok mlieka. Spravila som všetko možné aj nemožné, medzičasom som sa dokonca stala profesionálnou laktačnou poradkyňou MAMILY. Pochopila som aké dôležité sú začiatky a pôrod. Urobila som viaceré kroky, aby dojčenie začalo čo najlepšie. No keď sa dcérka narodila, ani ona nezískava z prsníka dostatok mlieka. Urobila som naozaj všetko, no mlieka je málo, rovnako málo ako u syna. Chápem, že kľúčové je, že sa prisáva a že ju dojčím, ale aj tak je ťažké to prijať, ťažšie ako pri ňom. Aj preto, že teraz som do prevencie investovala oveľa viac, mala som oveľa väčšie očakávania. 

Veľa dní som preplakala a presmútila. A nenachádzala spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Zo všetkými informáciami o materskom mlieku, o jeho úžasnom zložení a kvalite, je teraz ešte ťažšie kŕmiť dcéru mliekom umelým. Dcéra má teraz 3 mesiace a mne nezostáva nič iné, iba situáciu prijať. Stále to bolí, ale fotky dojčiaceho sa ročného syna a spomienky na všetky naše spoločné momenty mi dodávajú motiváciu. Moje deti síce nezískavajú z prsníka toľko mlieka, koľko by som si želala, ale dojčenie mi v starostlivosti o syna nesmierne pomáhalo a neviem si predstaviť, že by to bolo inak. Dojčil sa pri uspávaní, pri bolesti, pri strachu, pri krivde alebo aj len tak z nudy. Dojčil sa potom už normálne a často. Neviem si predstaviť, že by som dcéru o tieto chvíle lásky, blízkosti a bezpečia pripravila. Vždy ma bude mrzieť, že neviem aké to je mať veľa mliečka a nasýtiť svoje dieťa. Ale aj napriek tomu, som vďačná, že svoje deti dojčiť môžem. Pretože to, že dojčenie nie je iba kŕmenie je veľká pravda a oplatí sa bojovať aj za také dojčenie ako je to naše. Nebyť MAMILY nikdy by som deti nedojčila a nikdy nemala plnú skriňu takých krásnych fotiek, ako som vám poslala. Práve v týchto dňoch sa ku mne dostal jeden citát od Budhu: „Nemať vždy to, čo chceme, je niekedy obrovské šťastie.“ Premýšľala som o tom - nebyť mojich problémov, nikdy by som sa nedostala ku kontaktnému rodičovstvu, nikdy nezažila so svojimi deťmi toľko blízkosti a napojenia sa na ich potreby. Nikdy by som sa nerozhodla pre kurz laktačnej poradkyne, nestretla by som množstvo láskavých, inšpirujúcich a chápavých žien. Nikdy by som nezažila toľko vďaky ľuďom, ktorí mi nezištne pomáhajú. A preto chcem povzbudiť všetky ženy, že dojčenie má vždy zmysel, akúkoľvek podobu má,  oplatí sa vydržať a bojovať. Posledná fotka je po návrate s dcérou z pôrodnice.