Odstavenie a príprava na skolku

Daniela    10.02.2020, 08:26

Dobrý deň, moja takmer 3rocna dcérka je od malička dojcena na poziadanie. V septembri nastupuje do škôlky a počas leta sa pri nej budeme striedať v rodine, keďže ja sa musím už vrátiť do prace. Dcérka je na mna veľmi naviazaná, má úzkostné stavy z odlúčenia, prsnik používa doslova na všetko, od spinkania, upokojenia az po všetky situácie, ktoré ešte nevie spracovať. Navštívili sme kvôli jej pripravenosti na skolku aj psychológa, skolku odporučil, dcérka je šikovná a potrebuje spoločnosť deti. Psycholog ale ako jedine riešenie našej situácie vidí odstavenie od prsníka,aby dcérka bola schopná samostatnejšie fungovať. Pokúšame sa jej vysvetlit, že počas dňa prsnik nie je možné dostať, ale vždy tato situácia vyvolá scénu. Mne sa prsníky nalejú a sú bolestivé, tiež nechcem úplne skončiť s dojčením, kým ho dcéra bude potrebovať. Nemáte prosím skúsenosť a radu, ako je možné u takéhoto malého závislák pomaly upustiť od denného dojčenia, aby sme obe dokázali fungovať? Vopred vďaka za vás čas a odpoved.

Milá Daniela,

stále viac detí je dojčených v rozsahu rokov, a nie mesiacov. Nie je preto prekvapivé, že svoje dieťa dojčíte aj v škôlkarskom veku – deti, ktoré majú príležitosť sa dojčiť dovtedy, kým majú záujem, sa dojčia aj v tomto veku. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Na druhej strane verejnosť (široká aj odborná) nemá stále skúsenosti so staršími dojčenými deťmi, nechápe, prečo sa deti dojčia, čo dojčením získavajú a svoje, často aj odborné, rady zakladajú na osobnej skúsenosti alebo na osobnom presvedčení.

Dojčenie počas toho, čo dieťa chodí do škôlky, mu môže zásadným spôsobom pomôcť z hľadiska imunity či zvládania chorôb, ktoré sa v detských kolektívoch a práve v tomto veku často vyskytujú. Rovnako má dojčenie významnú výživovú hodnotu, nehovoriac o tom, že dieťaťu pomáha v tejto novej situácii z hľadiska psychickej podpory. 3-ročné dieťa, akokoľvek by sme si to priali, nie je pripravené na to, aby trávilo čas bez matky. Toto vám potvrdí mnoho matiek, ktoré sa snažia presvedčiť svoje 3-ročné dieťa, že je v poriadku byť v škôlke bez matky. Plač detí v prvých týždňoch pobytu v škôlke je všeobecne známou situáciou. V dnešnej spoločnosti väčšina 3-ročných detí nie je dojčených. Napriek tomu plačú. Ak by dojčenie spôsobovalo to, že dieťa nedokáže zvládnuť pobyt v škôlke bez matky a riešením by malo byť odstavenie dieťaťa, ako potom vysvetliť to, že ľudia často počujú o nedojčených deťoch, ktoré plačú pri odchode matky zo škôlky?

Iste ste vo vašej situácii dôkladne zvážili, či je nutné, aby vaše dieťatko začalo chodiť do škôlky. Ak je to nutné, potom sa vaše dieťatko bude musieť prispôsobiť tejto novej a náročnej situácii. Postupne to zvládne. Je však nutné, aby zvládalo dve náročné zmeny? Škôlku a k tomu ešte odstavenie? Odstavenie, ktoré navyše s touto situáciou nijako nesúvisí a nemá potenciál ju zlepšiť, ale práve naopak, má potenciál vziať dieťaťu niečo, čo naďalej pozitívne vplýva na jeho zdravie (a aj na zdravie matky).

Dieťatko počas zmeny, akou je chodenie do škôlky, potrebuje začať postupne chápať, že matka sa vráti, že zasa bude s ňou. Dojčenie nie je príčinou úzkosti z odlúčenia. Úzkosť z odlúčenia sa môže prejavovať potrebou dojčenia, pretože v stave, kedy sa dieťatko bojí, má vysoký tep, zrýchlené dýchanie, zvýši sa mu telesná teplota a vyplavuje sa stresový hormón a dojčenie reguluje všetky tieto príznaky. Poskytuje telesnú aj duševnú blízkosť a ubezpečenie. Preto sa deti chcú dojčiť, keď sú vystrašené a odchod matky zo škôlky je presne tou situáciou. To však neznamená, že za úzkosť môže dojčenie. Že ak by sa dieťa nedojčilo, bolo by smelé a sebavedomé. Práve naopak, pokračovanie v dojčení dáva dieťaťu možnosť začať tieto situáciu postupne spracovávať a vedie k postupnému získavaniu sebavedomia a nezávislosti.

Dojčenie dieťaťa, ktoré chodí do škôlky, má potenciál priniesť množstvo pozitív. Dojčenie teda môže pokračovať aj po tom, čo dieťa začne chodiť do škôlky. Dojčenie pomôže aj vám vo veľmi fyzickom zblížení sa s dieťaťom, keď si po celom dni v škôlke a v práci môžete spoločne sadnúť či ľahnúť a odpočinúť si pri dojčení. Matky, ktoré pokračujú v dojčení aj po návrate do práce, hovoria, že im dojčenie pomáha túto situáciu jednoduchšie zvládnuť. Dojčenie pomáha aspoň po návrate zo škôlky znova nastoliť rovnováhu a istotu, že život pokračuje ďalej. V tomto smere pomáha aspoň na čas dňa odstrániť prežívanie stresu a nadobudnúť pokoj a bezpečie. A toto pomáha tomu, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť, že budú v škôlke choré, čo pomôže aj vám pri nástupe do práce.

Navyše, ak vaše bábätko nastúpi do škôlky až od septembra, prejde ešte mnoho mesiacov, počas ktorých bude znova odvážnejšie, nezávislejšie a schopnejšie zvládnuť náročnú situáciu pobytu v škôlke.

Z dôvodu nástupu do škôlky dieťa nemusíte vopred učiť zaspať samé alebo spať poobede bez dojčenia. Z dôvodu nástupu do škôlky nemusíte dieťa odstaviť.

Aké sú skúsenosti matiek s dojčením škôlkarov:

Lucia: „Keď mal syn dva a štvrť roka, nastúpila som do zamestnania. Malý bol intenzívne dojčený a zaspával na prsníku. Starala sa oňho babička, bez plaču, našli si svoj spôsob. Dojčila som ďalej podľa jeho potrieb, keď som bola s ním. Dnes má 3 roky, dojčenie sa obmedzilo už len na dobu po zobudení a keď je v škôlke, chce mliečko až doma.“

Šárka: „Môj syn išiel do škôlky v dvoch rokoch. A aj keď je dodnes na dojčení „závislák“, vyrovnával sa s množstvom pre neho nových vecí, hlavne s mojou neprítomnosťou a že musí v mnohých veciach dosiahnuť samostatnosť. Keď sa asi po mesiaci stabilizoval, nechala som ho tam po prvý raz aj spinkať a úplne bez problémov! Vzal si z domu obľúbenú hračku, ale ani si na ňu nespomenul – plný nových vnemov a dojmov zaspal hneď a spinkal dve hodiny. Zo skúsenosti by som teda odporúčala počkať, ako dieťa na túto situáciu zareaguje, a pokiaľ máte možnosť, zo začiatku dieťa brať zo škôlky pár týždňov po obede, aby sa dieťa adaptovalo a až potom ho tam nechať spinkať.“

Katka: „Naša Rebeka zvládla zaspávanie v škôlke na jednotku. Pritom doma zaspávala jedine na prsníku. Ale samozrejme dojčenie si vypýtala ráno pred vstupom do triedy a tiež poobede pred odchodom zo škôlky.“

Karolína: „Ja mám takmer 3-ročného syna. Do škôlky začal chodiť na pár hodín od asi jedného roka. Ako rástol, postupne som predlžovala čas, ktorý v škôlke strávil. Od 2,5 roka chodí do škôlky na celý deň a aj tam spáva. Veľmi som sa bála, ako zvládne hlavne spanie, keďže doma zásadne zaspáva a aj sa zobúdza na prsníku. Veľmi ma prekvapilo, keď mi učiteľky povedali, že syn tam bez problémov zaspí, nič nechce a je spokojný. On to v škôlke berie úplne inak ako doma, vie oddeliť, že matka tam nie je, a podľa toho sa zariadil. Takže to, že je v škôlke, nehrá vôbec žiadnu rolu, čo sa týka jeho dojčenia. Asi som ho vo veľa veciach podceňovala.“

Dana: „Z mojich skúseností sa dieťatko prispôsobí a netreba nič dopredu riešiť. Môj syn chodí do škôlky rok, dojčí sa ďalej a teraz zvládol 2 týždne bezo mňa, keď som bola na operácii, a dojčí sa ďalej.“

Michaela: „Nám dojčenie obrovsky pomáhalo pri nástupe do škôlky. Vždy, keď bolo ťažšie lúčenie, dcéra sa ešte nadojčila a potom to bolo jednoduchšie. Prvé dni – týždne sa nadojčila hneď, ako som pre ňu prišla. Bolo úžasné sledovať, ako si postupne zvykala a prestala dojčenie potrebovala, najprv pri odchode zo škôlky, neskôr aj ráno pri lúčení. Teraz sa už v škôlke nedojčí vôbec. Dcéra v škôlke nechcela spať, hovorila učiteľkám, že na zaspatie potrebuje maminku. V škôlke boli veľmi ústretoví a vnímaví a zhodli sa na tom, že to nemá zmysel siliť a proste v škôlke nespí. Ja by som určite odporúčala v dojčení zotrvať pri nástupe do škôlky.“

Kristína: „Moja dcérka chodí už rok do škôlky a stále ju dojčím. A začiatok znášala omnoho lepšie ako môj nedojčený syn.“

Simona: „Mne začal syn chodiť do škôlky, keď mal 3,5 roka. Mala som veľké obavy, nebol veľmi spoločenský, veľa toho nenahovoril, dosť bol na mňa naviazaný a na obed inak ako na prsníku nezaspal. Asi za dva týždne sa zadaptoval a na rozdiel od mnohých detí ráno vôbec neplakal, veľmi si to tam obľúbil a dokonca bez problémov spí.“

Andrea: „Obe deti som dojčila, keď chodili do škôlky. Dcéra sa dojčila v prvom roku škôlky hneď, ako prišla, teraz v druhej triede? Ani si nespomenie. A choroby, okrem soplíkov, sa nám vyhýbajú.“

Lucia: „Nástup a adaptácia do škôlky boli vďaka dojčeniu jednoduchšie u oboch mojich detí. Deti, ktoré doma spávali len so mnou a len pri dojčení, v škôlke spávali samé a zaspávali rýchlo. A nebývajú choré, nepoznajú antibiotiká.“

Prečítajte si aj túto zaujímavú diskusiu na našom Facebooku.



Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Odstavenie a príprava na skolku