Syn (20m) mě vyžaduje u spaní

Jana    23.02.2021, 14:51

Dobrý den, potřebovala bych poradit ohledně večerního spaní syna. Syn (20 měsíců) je stále kojen na požádání, k tomu už také docela dost jí. Kojí se hodně, i v noci (spí s námi). Večer mě stále potřebuje i po té, co ho uspím. Má to tak od cca 5 měsíců, kdy začal odmítat dudlík (dávala jsem mu ho právě večer v případě, že mě stále volal k sobě). Od té doby je to v podstatě tak, že ho večer uspím (způsob se za tu dobu několikrát změnil), spinká chvíli sám a pak mě volá. Někdy po 20 minutách spaní, někdy po hodině, to je různé, dýl to nebývá. A pak už od něj třeba vůbec nemůžu vstát, nebo až zase třeba po hodině společného ležení. Jsem z toho už frustrovaná a trápí mě to. Chtěla bych večery trávit jinak než stále ležet s ním a dělat mu dudlík. Nevadí mi k němu přijít a pomoct mu zase usnout, vadí mi, že už pak nemohu odejít, nebo až po dlouhé době. Manžela odmítá, když jej vezme - třeba jen na chvíli, abych si umyla zuby - hystericky pláče a intenzita se stále stupňuje. Přes den spí také pouze u mě a potřebuje vícekrát uspat, často se budí s pláčem. V noci se také dost budí, většinou u prsa zase usne, někdy ho musím ponosit. Je velmi vnímavý, všechno ho ruší, někdy se začne budit i při zašustění peřiny. Neznám žádné děťátko, které by to ještě v jeho věku takto mělo... Myslela jsem si, že jej budu kojit do samoodstavu, ale začínám kvůli těm večerům přemýšlet o odstavení. Je mi to velmi nepříjemné, že u něj musím celé večery ležet, jsem pak na něj zbytečně naštvaná a to se pak odráží na celkové (ne)pohodě naší rodiny. A takhle to nechci, jinak máme krásný vztah, kontaktní a respektující přístup k dítěti mi vyhovuje a společný čas si užíváme. Snažím se s ním o tom také přes den mluvit, že bych potřebovala, aby mě pustil, když usne, ale bohužel bez výsledku. Moc Vám předem děkuji za rady a podporu a také za všechnu Vaši práci. Jana

Milá Jano,

veľmi pekne ďakujeme za milé slová. Je pochopiteľné, že v tejto situácii sa cítite sklamaná, nahnevaná, frustrovaná a chcete niečo zmeniť. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila alebo tlakom okolia o tom, ako sa má správať bábätko.

Ak sa pozriete na túto situáciu čisto z pohľadu bábätka, tak v minulosti bábätká v tomto veku zažívali spoločné spanie a pomoc so spánkom, so zaspávaním, s udržaním sa v spánku. Je pochopiteľné, že bábätko túto pomoc očakáva. Z biologického hľadiska sa vaše bábätko správa normálne a v tomto veku nemá schopnosť pochopiť vysvetlenia, okrem iného aj preto, že dieťatko v tomto veku nemá schopnosť uvažovať z hľadiska budúcnosti. Z hľadiska dojčenia je nesmierne dôležité, že bábätku pomáhate napĺňať tieto potreby. Celková dĺžka dojčenia je pre väčšinu detí spojená s dĺžkou dojčenia v noci. To znamená, že hoci je možné zrušiť večerné dojčenie alebo aj nočné dojčenia, často je to za cenu predčasného odstavenia. A súčasne za cenu plaču, o ktorom hovoríte aj vy, pretože na základe toho, že svoje bábätko dobre poznáte, viete, že skúsiť iné spôsoby starostlivosti o bábätko by boli spojené s jeho protestom a zúfalým plačom, ktorý ani neviete, ako by ste riešili. Navyše odstavenie nemusí znamenať, že dieťa sa „naučí“ zaspávať samo a prespí celú noc. Takže je možné, že to, čo bábätko teraz potrebuje, bude dávať najavo aj potom, ale už nebude možné jeho potreby naplniť dojčením a bude potrebné nájsť iné spôsoby naplnenia týchto potrieb, ktoré pre väčšinu žien znamenajú omnoho viac práce.

Ak sa pozrieme na túto situáciu z pohľadu toho, čo spoločnosť považuje za normálne, tak sa samozrejme stretnete s rozporuplnými informáciami, ktoré spôsobujú otázky o tom, či je toto ešte normálne, či netreba niečo zmeniť. Ako aj mnohé iné otázky týkajúce sa výchovy detí a našich očakávaní od bábätiek. Aj z tohto dôvodu sme pripravili podrobné odpovede týkajúce sa všeobecne výchovy detí v tomto a neskoršom veku a veľmi vám odporúčame si tieto informácie vypočuť a prečítať:

https://www.mamila.sk/post/novy-online-kurz-ako-vychovavat-nielen-dojcene-deti-9070/

Získate vysvetlenia a informácie, ktoré vám pomôžu túto situáciu vidieť v inom svetle a významne sa vám uľaví.  Takisto získate inú perspektívu aj z hľadiska očakávaní ďalšieho vývoja situácie, čo sa týka bábätka. Ponúkame vám ako iný pohľad aj tento citát autorky bestselleru Praktický návod na dojčenie, ktorá je tiež lektorkou ebooku a kurzu o výchove nielen dojčených detí, ktorý vám ponúkame si vypočuť:

„Máme pocit, že ako matky sa strašne strašne naháňame, aby naše deti "vyrástli", aby boli stále "samostatnejšie" a aby "nás čo najrýchlejšie" nepotrebovali. Stále sa ich snažíme dotlačiť k tomu, aby "už samé spali", "už chodili samé a nenosili sa", "aby sa už nedojčili", lebo máme pocit, že sme dosiahli nejaký míľnik a že náš život bude potom konečne lepší. "Už aby sme to mali za sebou". Tak vám len chcem povedať: Nenaháňajme sa. Na období, keď nás deti tak veľmi potrebujú, že sa ešte stále chcú dojčiť, je niečo veľmi čarovné. Už sa nikdy nevráti.“

V situácii, kedy potrebujete zmenu, je dobré zodpovedať si pre seba otázky, čo presne chcete, aby sa zmenilo a posúdiť ich aj v kontexte toho, ako sa bude ďalej bábätko vyvíjať (táto situácia nebude takto večne). Je možné, že to, čo chcete je v skutočnosti:

  • viac voľného času pre seba?
  • viac kvalitne stráveného času s partnerom?
  • čas na práce v domácnosti?

Ak áno, dajú sa tieto oblasti riešiť aj iným spôsobom? Nedajú sa niektoré veci zmeniť (napríklad dočasne napĺňať nižší štandard starostlivosti o domácnosť, dočasne uprednostniť objednávanie si jedla a menej variť)? Ak človek nemá pocit, že takto to už bude večne, ak si naopak uvedomí, že obdobie, kým bábätko matku takto intenzívne potrebuje, je v konečnom dôsledku pomerne krátke a starostlivosť o dieťatko s týmito potrebami je obrovskou investíciou do budúcnosti, ktorá sa vám mnohonásobne vráti v jeho puberte, dá sa na situáciu pozrieť iným spôsobom. Dajú sa vytvoriť situácie, v ktorých žena môže tráviť čas s manželom spoločne s dieťaťom a užijú si jedinečný čas rodiny, ktorú spolu už dlho chceli založiť a po ktorej túžili, často celý život. Môže to byť spoločná prechádzka s dieťatkom, počas ktorej môže cez deň napríklad dieťatko aj zaspať a dvojica tak získa čas, kedy sa môže porozprávať alebo si urobiť malý výlet. Dajú sa vytvoriť situácie, v ktorých žena trávi čas s manželom samostatne v čase, kedy sa s bábätkom na chvíľu zahrá niekto iný z rodiny, či priateľ alebo známy. A dajú sa vytvoriť situácie, v ktorých získate krátke chvíle pre svoj odpočinok. Môžete zapojiť do starostlivosti o bábätko partnera, iného člena rodiny či priateľov. Premyslite si, čo by vám dobíjalo energiu, tešilo vás – kúpeľ, prečítať si knihu, pozrieť si film, surfovať na internete, ísť si zabehať? Na všetko toto sa dá vytvoriť priestor počas dňa a nemusíte čakať, kým by vaše bábätko spalo. Na chvíľu sa zvládnu oňho postarať iní ľudia a vytvoria vám tak priestor pre váš čas. Mnohé ženy, ktoré toto urobia, získajú takto počas dňa po kúskoch čas, v ktorom robia to, čo ich baví a teší a cítia po čase energiu.



Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Syn (20m) mě vyžaduje u spaní