Ukončenie dojčenia

Odpoveď

Milá Hedviga,

vašu otázku riešia mnohé mamičky, ktoré majú deti vo veku vášho dieťatka. Bolo by pre vás užitočné, keby ste mali možnosť o svojej situácii hovoriť so ženami, ktoré zažívajú rovnaké veci a získať od nich tipy na to, aby to to riešia, skúste prísť do niektorej podpornej skupiny dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

Pri trojročnom dieťati je možné urobiť potrebné úpravy tak, aby dojčenie bolo zvládnuteľné. Tieto úpravy musia vychádzať z poznania dieťaťa a toho, čo je ochotné momentálne akceptovať. Dá sa s ním hovoriť o tom, kedy a za akých okolností je dojčenie pre vás prijateľné, je možné stanoviť si určité pravidlá, kedy, kde a ako sa dojčíte. Skúste si rozmyslieť, čo vám najviac vadí, čo by ste chceli zmeniť. Ak to spojíte s tým, že budete vnímať, ako sa cíti vaše dieťa, môže nájsť riešenia prijateľné pre obe strany. A je tiež možné, že zistíte, že niektoré zmeny ešte realizovateľné nie sú. O tom, ako realizovať určité zmeny, si prečítajte v našom článku:
http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

Okrem toho je dobré vedieť, že vaše dieťatko sa nebude dojčiť večne a vaša situácia nebude trvať večne. Toto je dôležité, pretože často nespokojnosť s danou situáciou pramení z toho, že jej nie je ľahké vidieť koniec.

Navyše taktiež pomáha vedieť to, že dojčíte trojročné dieťa, čo nie je v našich podmienkach bežné, a to napriek tomu, že priemerný čas prirodzeného odstavenia  je okolo štyroch rokov. A tak napriek tomu, že to, čo robíte je úplne normálne a je to to, čo je prirodzené pre vaše dieťa a dôležité pre jeho zdravie ako aj pre vaše zdravie, nemáte vo svojom okolí dostatok príkladov, povzbudenia a podpory.

Mnohé matky v takejto situácii pochopiteľne dospejú do štádia, keď už prestávajú dúfať, že sa situácia s dojčením zmení, majú pocit, že dieťatko sa dojčí stále skoro podobne ako, keď bolo menšie, nevidia pokrok, zároveň niekedy majú pocit, že dieťatko je "závislé" na dojčení; a hlavne: majú pocit, že keď nič neurobia, tak to takto bude ďalej donekonečna. Mamičky sa často pýtajú, či ich dieťa je závislé od dojčenia - deti nie sú na prsníku v negatívnom slova zmysle závislé, dojčenie totiž mimoriadne dobre napĺňa ich dôležité fyzické a psychické potreby. A "pozitívna závislosť"  na prsníku je dobrá - čo iné by dokázalo dieťatku tak efektívne pomôcť pri zaspávaní, nočnom prebudení či v mnohých iných situáciách?

Vaše dieťa sa správa veľmi podobne ako väčšina dojčených detí v jeho veku a väčšina detí v jeho veku sa ešte potrebuje dojčiť pár ďalších mesiacov pred tým, než sú pripravené na prirodzené odstavenie, tak ako to vidíte aj u svojho dieťaťa.

Je tiež normálne, že sa stále v noci precitá, že ho uspí dojčenie, že zaspáva na prsníku. Toto sa raz zmení a nemusíte pre to teraz vôbec nič urobiť, dieťa nadobudne tieto schopnosti bez akejkoľvek snahy rodičov. Potrebuje však dozrieť na to, aby bolo schopné tieto potreby začať riešiť samo. A len potreba, ktorá bola naplnená, môže odoznieť.  V tomto veku vaše dieťa potrebuje v noci istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať. Dojčením pomáhate dieťaťu zvládať prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým, toto bola oddávna funkcia dojčenia, ktorou dojčenie uľahčovalo starostlivosť o bábätká a malé deti. Keď vidíte, že sa vaše bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne, dojčíte ho teda v polospánku a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí. Toto znamená, že napriek mnohým zobudeniam sa aj vy, aj dieťa vyspíte lepšie. Ak navyše máte dieťatko blízko seba alebo pri sebe v posteli, je aj pre vás takto jednoduchšie dojčiť dieťa v polospánku, pretože pri dojčení rýchlejšie zaspíte a zobudenie nebude pre vás také náročné, pretože si takto vytvoríte podmienky, aby došlo k čo najmenšiemu prebudeniu. Vaše dieťa sa raz prestane budiť, aj bez toho, aby ste ho učili zaspať či prespať celú noc. Naučí sa to rovnako, ako sa samo naučí chodiť. Naozaj. Teraz je čas, aby ste mu poskytovali istotu, že zaspávať a v noci spať je príjemné a bezpečné. Keď sa táto jeho potreba nadobudnutia istoty naplní, sama od seba odznie. To bude dôvod, pre ktorý bude potom celú noc bez prebudenia s istotou spať. Toto obdobie je jedinečné a nikdy sa nevráti. A rodičia, ktorí sa nesnažia o dosiahnutie méty „neprerušovaného“ spánku, sa v konečnom dôsledku vyspia lepšie, ako tí, ktorí sa neustále trápia tým, či sa dieťaťu nočným dojčením nekazia zuby, či mu dostatočne odpočíva žalúdok a či už by nemalo spať bez dojčenia.

Neexistujú nijaké zázračné a zaručené univerzálne spôsoby, ako s ľahkosťou odstaviť trojročné dieťa, ktoré ešte na to nie je pripravené. Ale existujú vysvetlenia a motivácia na to, aby ste dokázali v dojčení pokračovať, obzvlášť, ak viete, že odstavenie príde samo od seba, vaše dieťa i bez vášho úsilia začne spať celú noc, a keď sa odstaví samo, bude to je víťazstvo, ktorým dosiahne míľnik, na ktorý bude hrdé a ku ktorému nebude dotlačené.

Okrem toho vám môže pomôcť začať navštevovať podpornú skupinu dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

v ktorej by ste mali možnosť vidieť iné staršie dojčené deti a porozprávať sa s poradkyňou pri dojčení a matkami zo skupiny, ktoré majú skúsenosť s prirodzeným odstavením.

Prečítajte si tiež tento príbeh popisujúci, ako môže prebiehať prirodzené odstavenie:

http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/

a článok o tom, ako dlho má byť dieťa dojčené:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene/

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-nepovazuje-za-normalne/