Dojčení 2 letého

Milá Ivo,

nachádzate sa momentálne v pravdepodobne najťažšom období materstva. Už ste veľa investovali a neviete, ako má táto situácia pokračovať ďalej. Vaše dieťatko je stále veľmi maličké a súčasne sa oňho intenzívne staráte už mnoho, mnoho mesiacov a do toho máte na starosti ešte aj ďalšie staršie dieťa. Vaša situácia je o to komplikovanejšia, že žijete v spoločnosti, kde dojčenie 2-ročných detí nie je bežným javom. Dojčiacim matkám detí tohto veku chýbajú vzory a predstava, čo je vlastne normálne. Presne to, o čom píšete aj vy: ak by sa tak, ako sa správa teraz, správal váš synček ako novorodenec, bez problémov by ste to tolerovali. V 2 rokoch však neviete, ako má dojčenie vyzerať. A tak dojčenie, ktoré je časté, s častým striedaním prsníkov, s tým, že dieťa sa tvári ako „závislák“, nevyzerá ako to, kam to má smerovať. Snaha zmeniť tento systém dojčenia je spojená s obrovskou energiou, ktorú musíte vynaložiť, pretože – pochopiteľne – synček vôbec nemá predstavu, že sa dojčí „nevhodne“ a má to nejako zmeniť. V skutočnosti je totiž presne tento vzor dojčenia to, ako sa typicky dojčia dvojročné deti. Spoločnosť to však nevie, pretože 2-ročné deti už väčšinou dojčené nie sú. Spoločnosť si myslí, že „dojčenie dvojročných detí už treba pomaly prerušiť“ a tieto predstavy nevyhnutne vplývajú aj na vás, ako na matku. Nie preto, že by dojčenie už nepotrebovali. Ale jednoducho preto, že ľudia majú takúto predstavu o dojčení a táto predstava o dojčení sa odvíja od toho, že sme sa vzdialili od normy a stratili sme vzory pre dojčenie starších detí. A aj preto sa cítite rozpoltene. Pretože vo svojom vnútri cítite rozpor medzi tým, „čo sa od vás očakáva“, čo možno počúvať od svojej rodiny, známych, priateľov a medzi tým, čo signalizuje vaše dieťa. A do toho ešte vnímate svoje pocity únavy a sama sa zamýšľate nad tým, kde je vlastne pravda. Príroda si však napríklad vôbec nemyslí, že dojčenie by teraz malo skončiť. Vedeli ste napríklad, že práve v tomto čase sa vo vašom materskom mlieku zvýšil dvojnásobne obsah látky s názvom lyzozým, ktorý je dôležitý pre imunitu bábätka? Ak by bolo dojčenie už teraz len akýmsi bonusom alebo zbytočnosťou, ktorú je možné bez obáv zrušiť, načo by sa takto zmenil obsah materského mlieka? A to je len jeden z mnohých príkladov toho, čo obsahuje materské mlieko ešte v tomto veku. Dojčenie dieťaťa aj po 2. roku života je rovnako dôležité ako dojčenie novorodenca. Naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Pritom, ako sme uviedli, niektoré látky podporujúce imunitu bábätka sa nachádzajú po 2. roku života v materskom mlieku vo vyšších koncentráciách, než v prvom roku života, čo dáva zmysel, ak si predstavíte 2.ročné dieťa, ktoré už samostatne chodí a na rozdiel od novorodenca, je ho ťažšie udržať v čistote, okrem toho 2. ročné deti sa často stretávajú s inými deťmi, od ktorých sa môžu ľahko nakaziť. Pritom množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. To znamená, že materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po 2 roku života. Stále ide o omnoho kvalitnejšie mlieko než kravské či umelé mlieko, k tejto téme si prečítajte túto odpoveď z poradne:

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1173

a tiež tento článok o zbytočnosti podávania umelého mlieka pri dieťati tohto veku:

http://www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/materialy/pokracovacie-mlieka/

V každom prípade, vaše dieťatko v tomto veku nepotrebuje (bez ohľadu na to, či je dojčené alebo nie) mlieko či mliečne výrobky. Tieto je možné nahradiť pestrou a rozmanitou stravou v dostatočnom množstve a kvalite.

Okrem toho, že materské mlieko je aj pre dieťa tohto veku stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa, dojčenie je dôležité aj z iných dôvodov. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa – napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa.

Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí. Toto sa často dezinterpretuje ako absencia priestoru pre učenie sa zvládať emócie. Nič by však nemohlo byť ďalej od pravdy! Ak mamička reaguje na plač dieťaťa dojčením, napĺňa potreby dieťaťa bez ohľadu na ich pôvod, nemusí komplikovane hľadať nejakú "správnu" reakciu. Dojčenie napĺňa rozmanité funkcie. Pre človeka, ktorý vníma dojčenie v širokom kontexte, je náročné predstaviť si, akým mechanizmom by mohlo dojčenie „potláčať emócie“ dieťaťa. Dieťa, ktoré sa dojčí v tomto veku, sa postupne učí zvládať situácie samo. V dvoch rokoch je ešte príliš malé na to, aby to vedelo a tak sa vám môže zdať, že synček rieši dojčením svoju frustráciu, hnev, nespokojnosť, potrebu zaspať, nudu – skrátka všetko. A tak to skutočne je. To však neznamená, že sa pri tom neučí tieto emócie zvládať. Každým jedným dojčením v tejto situácii zažíva dôležité podnety: upokojenie, čas na rozmyslenie si toho, čo sa stalo, kto ako reagoval a pri tom zažíva absolútne prijatie zo strany matky, nech sa správa akokoľvek, nech je akokoľvek rozrušený. Len pri vás môže byť sám sebou a zažíva prijatie. Toto ho motivuje byť lepším, správať sa viac a viac sociálne prijateľne. V dvoch rokoch ešte nebudete vidieť veľké výsledky tohto procesu, pretože tento proces ešte potrebuje viacero mesiacov pokračovať. Ale proces prirodzeného odstavenia je presne o tom, že postupne, pomaly začne dieťatko zvládať čoraz viac týchto pocitov a svojich potrieb samo a prestane pre ich uspokojovanie potrebovať dojčenie. Prečítajte si napríklad tento príbeh prirodzeného odstavenia, aby ste si vedeli predstaviť, akým procesom môže prejsť aj váš synček:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/

Vaša situácia je komplikovaná aj tým, že ak ste dcérku nemohli dojčiť, určite porovnávate správanie synčeka aj s tým, ako sa správala v dvoch rokoch ona. Váš synček je však úplne iné dieťa a starostlivosť o dojčené a nedojčené dieťa je skutočne iná. Pokúste sa práve využiť to, že synčeka dojčíte: pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Dojčenie ovplyvňuje pozitívne aj zdravie matky, aj preto je prospešné v ňom pokračovať. Predčasné odstavenie dieťaťa zvyšuje riziko rakoviny prsníka, maternice a vaječníkov, zhoršuje osteoporózu v starobe atď. Píšete o svojom vyčerpaní a chudnutí. Otázka je, či za týmito príznakmi stojí dojčenie. Ak by to tak bolo, väčšina žien dojčiacich staršie deti by mali tieto príznaky. A tak to nie je. Dokonca existujú štúdie, ktoré hovoria o lepšej imunite žien dojčiacich staršie deti. A z hľadiska hmotnosti sa na nás obracajú ženy, ktoré sa sťažujú, že pri dojčení extrémne schudli a rovnako ženy, ktoré sa sťažujú, že priberajú a pýtajú sa, či to súvisí s dojčením. Niet pochýb, že sa môžete cítiť vyčerpaná: máte dve maličké deti, ktoré majú svoje potreby a o ktoré sa treba intenzívne starať. Súvisí však s týmto nejako dojčenie? A ak nie, bude zlepšením tejto situácie odstavenie? Pomôže odstavenie zmeniť starostlivosť o dve deti?

Pokúste sa zamyslieť nad svojou situáciou odmysliac si to, čo vám hovorí vaše okolie. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...".

V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má 2 roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby.

Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Málokto sa spýta:
"Čo by mi pomohlo v iných oblastiach života, aby mi dojčenie bolo príjemnejšie?" 
"Prečo sa takto cítim?"
"Čo presne mi vadí?"

Problém je, že v spoločnosti sa dojčenie prezentuje ako nejaké bremeno a pre ženy je to stále ťažšie so stúpajúcim vekom dieťaťa znášať. Veľmi vám v tejto situácii odporúčame navštíviť podpornú skupinu dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

v ktorej okrem iného dostanete aj podporu pre to, aby ste chceli pokračovať v dojčení. Pretože pokračovať v dojčení znamená pokračovať v niečom, čo nie je v našej spoločnosti bežné a toto ovplyvňuje, akú predstavu o dojčení matky majú. Na podporných skupinách sa stretávajú mamičky s dlhodobo dojčenými deťmi a vzájomne získajú predstavu, ako vyzerá pokračovanie v dojčení – ako často a v akých situáciách sa takéto deti dojčia, čo je niečo, čo bežne človek okolo seba nemá možnosť vidieť. Pre mnohé mamičky vo veku vášho dieťaťa nastal v dojčení bod, kedy nevedia, ako pokračovať ďalej. Majú pocit, že už urobili veľa, z okolia prestávajú cítiť podporu pre to, aby v dojčení pokračovali a ony samé už nevedia, čo ich má motivovať k pokračovaniu v dojčení. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho synčeka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. 

Okrem toho je dobré vedieť, že ak budete pokračovať v dojčení zažijete spolu s dieťatkom v súvislosti s dojčením neuveriteľne krásne okamihy, z ktorých budete mať potešenie, ktoré si možno teraz ešte ani neviete predstaviť. Nehovoriac o tom, že dojčenie vám pomôže prekonať choroby, ktorým sú staršie deti častejšie vystavené ako mladšie, a pomôže vám pri výchove vášho dieťaťa do budúcnosti. Odstavenie potom bude méta, ktorú synček hrdo dosiahne bez toho, aby ste sa o to museli snažiť. Všetky deti prirodzene smerujú k odstaveniu a odstavenie nastane rovnako ako jedného dňa vaše dieťa začalo chodiť - smerovanie k samostatnosti a nezávislosti je základnou črtou vývoja detí a dojčenie je najlepším pomocníkom pri získavaní potrebnej istoty a dôvery pre budúcu samostatnosť. 

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.