„Budem mať mlieko a bude ho dosť?“

„Neviem, či budem mať mlieko“ a „neviem, či mám dosť mlieka“ sú dve vety, ktoré z úst mamičiek znejú veľmi často. V súčasnosti majú mamičky pocit, že im každý radí niečo iné a že je ťažké, ba priam nemožné, zistiť, ako to s dojčením v skutočnosti je. Najväčšie obavy majú mamičky pravdepodobne tesne po pôrode. Dívajú sa na svoje bábätko a hovoria si: „Ktovie, či budem mať mlieko.“ Túto neistotu ešte potvrdzujú niektorí ľudia z okolia, ktorí zmenia predpôrodnú otázku „Kedy už sa bábätko narodí?“ na: „Máš už mlieko?“ Prípadne: „Nalievajú sa ti už prsia?“ Alebo ešte lepšie: „Cítiš, ako bábätko ťahá?“ Tak ako to v skutočnosti s tým mliekom po pôrode je?

Dobrá správa: Mlieko sa začína tvoriť už pred pôrodom! Vlastne, prsia sú jedným z prvých orgánov, ktorý sa začína meniť už na začiatku tehotenstva. Potom niekedy uprostred tehotenstva sa začína v prsiach tvoriť mlieko, ktoré je ihneď po pôrode k dispozícii bábätku. Čím skôr a čím lepšie bude bábätko piť už v prvých dňoch po pôrode, tým lepšie sa bude neskôr dojčiť. Nedajte sa teda vyviesť z miery otázkami, či vôbec budete mať mlieko. Svoje mlieko si do pôrodnice už nesiete. Zaujímavé je, že bradavky sa vyvíjajú až v období po pôrode – rastú a vystupujú, a preto ich tvar či „vpáčenosť“ tesne po pôrode nie sú podstatné (hoci niekedy si môžu vyžadovať trpezlivosť a skúsenú laktačnú poradkyňu).

Už v prvých dňoch po pôrode je vhodnou reakciou na problém s dojčením kompetentná pomoc s dojčením – nie dokŕmenie bábätka, nie podanie fľašky či cumlíka, nie klobúčik, ba dokonca ani nie kŕmenie striekačkou, akokoľvek „alternatívne“ sa striekačka tvári.

 Bábätká, aj matky sa učia dojčiť jedine dojčením. Nič iné dojčenie nenapodobňuje. Ani satie zo striekačky nie je rovnaké ako satie na prsníku – rovnako ako pri fľaši, aj pri striekačke musí bábätko na pitie použiť iné svaly, ako keď pije na prsníku. Akékoľvek kŕmenie mimo prsníka, učí bábätko aj matku niečo iné, než sa majú učiť, a sťažuje dojčenie.

V pôrodnici je pri zdravom bábätku málokedy dôvod na dokrmovanie. A ak by bábätko malo byť dokrmované, tak najlepší dokrm je dokrm materským mliekom vlastnej matky. Pre dojčenie v pôrodnice je dôležité, aby bábätko trávilo čas v kontakte koža na kožu s matkou, to znamená, že bábätko je vyzlečené do plienky a mamička si ho položí bruškom dolu na svoj hrudník medzi prsia bez toho, aby ho nútila sa dojčiť. Takto môžu spolu stráviť mnoho času a práve takýto kontakt poskytne bábätku priestor na to, aby sa začalo zaujímať o dojčenie vďaka tomu, že ho stimuluje mamičkina vôňa, dych, pokožka, hlas, dotyk a pohyb.

Ak sa vyskytnú problémy s dojčením už v pôrodnici, je ideálne neodkladať ich riešenie na obdobie, keď mamička príde domov. Takéto problémy sa totiž riešia ďaleko lepšie v prvých dňoch ako neskôr. Nedajte sa teda presvedčiť, že bolesť bradaviek počas dojčenia je normálna a že bradavky si len musia na dojčenie zvyknúť. Bolesť pri dojčení nie je normálna a treba ju riešiť.

Bolesť bradaviek neriešia výhradne rôzne krémy, nech už sú propagované ako skvelé, preventívne či prírodné. Ak je bradavka poškodzovaná tým, že bábätko nie je dobre prisaté, treba odstrániť v prvom rade príčinu poškodzovania a napraviť polohu a prisatie. Nevadí, že je bábätko na prsníku „dlho“. Ak je správne prisaté, bradavke to neublíži. Naopak, ak sa bábätko neprisáva dobre, stačí na to, aby bradavky začali bolieť chvíľka nesprávneho prisávania na začiatku prisatia. Rovnako tak treba už v pôrodnici hľadať pomoc, ak je bábätko príliš spavé bez toho, aby sa dobre dojčilo; ak sa neprisáva; ak je po dojčení veľmi nespokojné; ak má prirastenú uzdičku pod jazykom; ak má matka príliš naliate prsníky; prípadne, ak existujú obavy zo straty hmotnosti či dehydratácie.

Pomoc pri dojčení si vyžadujú aj bábätká, ktoré majú žltačku. Žltačka je často znakom toho, že sa bábätko nedostatočne dojčí a jeho nedostatočné dojčenie spôsobuje spavosť a tým sa žltačka ešte zvyšuje. Rozhodne neplatí veta: „Dám mu fľašu, len aby pribral, aby sme mohli ísť domov. Doma dojčenie rozbehnem.“ Fľaša, cumlík a klobúčik síce zdanlivo na krátku dobu „pomáhajú“ (a sú ľudia, ktorí budú tvrdiť, ako „ľahko“ sa ich zbavili), ale z dlhodobého hľadiska robia dojčenie ťažkým, môžu znižovať tvorbu mlieka, niekedy až do takej miery, že nie je jednoduché urobiť nápravu.

Neskôr doma prídu obavy: „Mám dosť mlieka?“

Z čoho väčšinou vyplývajú tieto otázky?

  1. Matky nedokážu poznať, či bábätko na prsníku aj skutočne pije mlieko alebo len „dudluje“.
  2. Bábätko v pôrodnici „schudlo“ a teraz sa obávajú, či vôbec začne priberať.
  3. Bábätko je spavé. Nemá záujem o dojčenie. Prisaje sa a hneď zaspí bez toho, aby sa napilo. Alebo aj úplne opačná situácia: Bábätko nechce spávať, ťažko zaspáva, je dlho hore.
  4. Bábätko sa nechce prisávať, prípadne je každé prisatie boj. Alebo sa prisaje, ale „zošuchne“ sa z prsníka (čiže v skutočnosti prisaté nie je).
  5. Bábätko plače po dojčení, medzi dojčeniami, príp. plače stále.
  6. Bábätko „sa krúti“, „zvíja“, „bolí ho bruško“, „má vetry“, „nevie sa na dojčenie sústrediť, lebo má problémy s bruškom“, „začne piť, ale potom prestane, lebo tlačí“.
  7. Bábätko zaspí, ale o pár minút je opäť hore. Alebo: Bábätko sa chce stále dojčiť, neustále hľadá bradavku, chce byť stále na prsníku.
  8. Bábätko sa v noci často budí.
  9. Lebo všetci okolo hovoria, že asi mamička nemá dosť mlieka.
  10. Bábätko pije veľmi často.

Ako reagovať na tieto jednotlivé body?

  1. Reálne pitie bábätka poznáme podľa toho, že bábätko pije tak, že najprv otvorí ústa doširoka, potom nastane „pauza“ (prestávka) v pohybe brady a potom ústa opäť zatvorí. Keď toto robí, tak to znamená, že prehltlo ústa plné mlieka. Najlepšie to uvidíte na týchto videách.
  2. Mnoho matiek má strach, či bábätko vôbec začne priberať na hmotnosti. Mamičky upokojí to, ak ich naučíme poznať „pauzu v brade“ tak, ako je to uvedené v 1. bode. Alebo je možné, že bábätku skutočne treba pomôcť, aby vypilo viac materského mlieka z prsníka. Na to existujú konkrétne postupy a v prípade nedostatočného príjmu materského mlieka ich treba použiť. Patrí medzi ne zlepšenie polohy a prisatia bábätka; stláčanie prsníka, keď už bábätko len saje, ale nepije; výmena prsníkov, keď už nefunguje ani stláčanie prsníka, pričom túto výmenu možno zopakovať niekoľkokrát; v prípade potreby začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky v kapsliach. Tieto postupy spolu s ďalšími je najlepšie vidieť konkrétne priamo na svojom bábätku za pomoci poradkyne pri dojčení.
  3. Bábätko, ktoré je spavé bez toho, aby sa dostatočne napilo, nemá dostatočný príjem materského mlieka. Spavé bábätko nemá zmysel budiť. Naopak. Treba ho vyzliecť, položiť matke na hrudník a nechať ho vyspať. Potom je potrebné urobiť kroky v 2. bode na  to, aby sa po dobrom spánku dostatočne napilo. V situácii, keď bábätko ťažko zaspáva, je tiež dobré skontrolovať dojčenie a ak je všetko v poriadku, je dobré naučiť mamičku, ako môže bábätku pomôcť, aby zaspalo. Mnoho mamičiek totiž dúfa, že bábätko, ktoré je nadojčené, prebalené, oblečené v teple v by malo samé zaspať. Ale mnoho bábätiek namiesto toho zúfalo plače a zaspať im treba pomôcť, inak budú dlho hore.
  4. Ak sa bábätko nechce prisávať, vtedy je určite potrebná návšteva poradkyne pri dojčení, ktorá mamičke ukáže konkrétne postupy, ako naučiť bábätko, aby sa prisávalo.
  5. Mamičky často trápi, že bábätko plače po dojčení, medzi dojčeniami, príp. plače stále. Plač nemusí byť znakom toho, že bábätko nemá dosť mlieka. Plač môže mať iné príčiny. Treba odlíšiť, či bábätko skutočne pije dostatok mlieka – pozri 1. a 2. bod. Mnoho bábätiek však plače a pritom pije mlieka dosť. Dôvodov môže byť viacero – od medicínskych až po dôvody, ktoré sa týkajú toho, že bábätko ešte chce sať na prsníku, prípadne zaspať na prsníku. Častým dôvodom na plač je predstava mamičiek, že nesmie nechať bábätko na prsníku zaspať. Alebo že bábätko musí po nadojčení zdvihnúť a nechať odgrgnúť. Tým zaspávajúce bábätko zobudia a to zúfalo plače a už naspäť nevie zaspať. Pokojne nechajte bábätko na prsníku zaspávať, je to jedna z úloh dojčenia. Nenúťte bábätko do odgrgnutia, nechajte ho spať. Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať.
  6. Bábätko „sa krúti“, „zvíja“, „bolí ho bruško“, „má vetry“, „nevie sa na dojčenie sústrediť, lebo má problémy s bruškom“, „začne piť, ale potom prestane, lebo tlačí“. Týmito slovami mamičky väčšinou popisujú situáciu, ktorá môže mať veľa rôznych príčin. Samozrejme, že v malom množstve prípadov môže ísť o medicínsky problém. Ale väčšinou v skutočnosti bábätko bruško reálne nebolí. Jedna z príčin je to, že pri pití materského mlieka skutočne príde k posunu potravy smerom do čriev a bábätko môže skutočne počas dojčenie cikať alebo kakať – túto skutočnosť bábätko signalizuje, ale za normálnych okolností nie je vylučovanie spojené s bolesťou. Ale často ide aj o to, že bábätko na prsníku nepije dostatočne, prisáva sa a odsáva a nie je spokojné s tokom mlieka. Potom platia body 1 – 2. Okrem toho toto môže popisovať aj situáciu v bode 5 a v skutočnosti sa týkať zaspávania a spánku.
  7. Bábätko zaspí, ale o pár minút je opäť hore. Prípadne chce byť na prsníku „stále“. Ak bábätko zaspí a o chvíľu je hore, môže to mať veľa príčin, ale dôvodom nemusí byť to, že je bábätko hladné. Jedna z najčastejších je, že sa mamičky snažia „polospiace“ bábätko (ktoré ešte nespí dostatočne tvrdo) položiť do postieľky, ono sa precitne a je hore. Dôležité preto je zabezpečiť dostatočné pitie, dostatočne hlboké zaspatie, prípadne, ak bábätko chce byť na prsníku stále, nájsť si prostredníctvom nejakého nosiča (babyvaku, šatky) alebo spoločného spania v posteli spôsob, ako bábätko môže spať a mamička môže robiť to, čo potrebuje, prípadne spať spolu s ním. Potreba bábätka byť v kontakte s matkou je normálna. Matkino telo predstavuje pre bábätká ideálne prostredie pre vývoj a bezpečie rovnako, ako to bolo počas tehotenstva.
  8. Časté nočné budenie bábätiek je normálne. Bábätká sa môžu budiť veľmi často, niekedy v noci dokonca častejšie ako cez deň. Ale samo o sebe to neznamená nedostatok mlieka. Naopak. V prvých dvoch týždňoch po pôrode môže byť oveľa znepokojujúcejšie, ak bábätko prespí v noci viac ako 4 hodiny z toho dôvodu, že práve v takom prípade niekedy môže ísť o nedostatočný príjem mlieka.
  9. Lebo všetci okolo hovoria, že asi mamička nemá dosť mlieka. Toto vie mamičky veľmi zneistieť. Aj keď to nie je pravda, tak sa mamička môže začať znepokojovať práve preto, že to počuje príliš často. Aj toto je dôvod, pre ktorý má zmysel, aby sa mamička naučila poznať „pauzu v brade“ v 1. bode. To jej pomôže, aby mala dostatočnú istotu. Ďalšia vec je, že mnohí ľudia z okolia mamičky (babička, teta, a pod.) pozorujú dojčené bábätko po prvýkrát v živote, a správanie dojčeného bábätka je iné ako správanie bábätka pijúceho umelé mlieko. A práve toto správanie, ktoré je pre dojčené bábätko normálne, vedie babičky k záveru, že mamička nemá dosť mlieka.
  10. Bábätko pije veľmi často. Dobre dojčené bábätká sa môžu chcieť dojčiť veľmi často, a to preto, že pri dojčení ide o omnoho viac než len samotné mlieko. Aj bábätko, ktoré sa pred chvíľou dojčilo, môže mať o dojčenie znovu záujem preto, že mu je príliš zima či teplo, lebo chce spať, lebo je unavené, nespokojné, ale aj pre to, že dojčenie (satie na prsníku, nie mlieko) pomáha rozvoju mozgu, srdcovej činnosti, dýchaniu a podobne.

„Bojím sa, že prídem o mlieko“

Mnoho matiek si mlieko zbytočne odsáva, pretože sa boja, že inak sa im bude tvoriť menej mlieka. Alebo preto, aby si mohli urobiť zásobu mlieka v mrazničke, ktorú využijú, keď sa im mlieko „stratí“. Alebo naopak odsávajú preto, že sa obávajú, že ak nebudú odsávať „zvyšné“ mlieko, tak dostanú „zápal“. Ani jeden z týchto argumentov nie je dôvodom na odsávanie.

Čo teda spôsobuje, že matky „prídu o mlieko“?

V prvom rade, mlieko sa nestratí „len tak“. Vynikajúca tvorba mlieka sa bez nejakej príčiny nestratí zo dňa na deň.

Príčin môže byť viacero:

  1. V drvivej väčšine prípadov ide o vyvrcholenie neriešených problémov s prisatím, pitím a dojčením ako takým. Niektoré bábätká sa prisávajú, málo pijú, potom zaspia a ak je pitie nedostatočné (ale nie významne nedostatočné), vtedy klesá tvorba mlieka pomaly, a tak si mamička túto situáciu všimne až neskôr, keď ju na to upozorní ešte niečo ďalšie (bábätko sa začne prisávať a odsávať, nepije poriadne, otáča hlavičkou, odťahuje sa, prehýba sa do luku, odmieta sa úplne prisať, pije nepokojne, krátko).
  2.  Ďalšiu skupinu matiek, ktoré hovoria, že „prišli o mlieko“, tvoria matky, ktoré popri dojčení dokrmujú fľašou alebo dojčia s klobúčikom. Satie na fľaši je iné ako satie na prsníku a tok mlieka z fľaše je iný ako tok mlieka na prsníku – bábätko niekedy začne piť viac a viac z fľaše a viac a viac odmietať prsník. Bábätko, ktoré pije na klobúčiku, v skutočnosti nie je prisaté na prsník, v klobúčiku nie je nasatá dostatočne veľká časť prsníka, v tom najlepšom prípade je tam bradavka, a niekedy ani to nie. Niektoré mamičky hovoria, že dojčili s klobúčikom bez problémov – to je vtedy, ak mali veľké množstvo mlieka, a tak nebolo znižovanie tvorby mlieka klobúčikom viditeľné. Vo väčšine prípadov to tak nie je. Cumlík podobne môže spôsobiť problémy s dojčením a niektoré z nich sa môžu prejaviť až v 3. – 4. mesiaci, keď bábätko začne „štrajkovať na prsníku“.
  3. Snaha o „režim“, „predlžovanie intervalov medzi dojčeniami“, „snaha, aby bábätko prespalo noc“. Tieto snahy majú spoločného menovateľa– môžu negatívne ovplyvniť dojčenie, pretože pre tvorbu mlieka je dôležité dojčenie vtedy, keď bábätko prejaví o dojčenie záujem.
  4. Často sa hovorí o „laktačných krízach“ a „rastových špurtoch“ – hoci v skutočnosti neexistujú. Je pravda, že bábätko môže mať niekedy dni, keď chce byť dlho a stále na prsníku – a môže to mať rozličné dôvody, na ktoré nemusí byť jednoduché (a ani dôležité) prísť. Zároveň tiež dojčenie spĺňa aj mnohé iné funkcie než len poskytovanie potravy. Upokojuje nespokojné dieťa, dieťa, ktoré je choré, pomáha mu zaspať, a pod. Rastové tabuľky dojčených detí nepoukazujú na nejaké mimoriadne obdobia rastu a množstvo mlieka, ktoré dieťa medzi 1. – 6. mesiacom pije, je prekvapivo podobné. Inými slovami, dieťa v tomto období pije každý deň približne podobné množstvo mlieka, jeho „dávky“ sa nezvyšujú. Preto neexistuje laktačná kríza, ak ňou myslíme to, že mlieka bolo dosť a zrazu bábätko potrebovalo ešte viac a mamička musela tri dni čakať, kým mlieka bude dosť.

Tvorbu mlieka môže tiež znížiť:

  1. horúčkovité ochorenie matky (niekedy),
  2. niektoré lieky a hlavne užívanie antikoncepcie (aj Mirena),
  3. ak sa matka snaží byť dokonalou matkou a robí príliš veľa (aby mala dokonale upratané, navarené, vypraté, a pod.).

V takýchto prípadoch je možné urobiť opatrenia, aby sa tvorba mlieka opäť zvýšila. Je zbytočné robiť si zásoby mlieka v mrazničke. Ďaleko lepšie je snažiť sa, aby bol začiatok dojčenia čo najlepší, a riešiť problémy s dojčením čo najskôr vďaka kvalifikovanej pomoci.

Mamila.sk > Články o dojčení > Budem mať mlieko a bude ho dosť?