Prečo mamičky vzdávajú dojčenie?

Mamičky sú v tom nevinne.
Vážne.
Často sa divíme: "Prečo sa nesnažila viac? Prečo neurobia to či ono?"

Dnes sa mamičkám kladie pri dojčení toľko prekážok, že by sme sa skôr mali čudovať: "Ako to, že niektoré mamičky dojčia?"

Mamičky dnes nemajú vzor v predchádzajúcej generácii, pretože ich matky väčšinou nedojčili. S tým ide ruka v ruke to, že vo svojich matkách nenachádzajú pre dojčenie podporu, pomoc ani pochopenie – to všetko sa ženám po pôrode kedysi vždy dostávalo. Kedysi sa matke nenarodilo bábätko s tým, že za celý život nevidela, ako sa dojčí dieťatko. Dnes je to skôr pravidlo. Ženy nemajú často ani predstavu o tom, čo má bábätko na prsníku robiť.

Najviac od všetkého však dojčenie závisí od pôrodu. Po normálnom pôrode (bez zásahov) sa dojčenie jednoducho stane. Je to ďalší automatický dej, ktorý bude nasledovať po pôrode. Za začatie dojčenia totiž nie je zodpovedná mamička. Naopak. Práve bábätko je vybavené celým arzenálom reflexov a spôsobov správania, ktoré majú po pôrode jediný cieľ: Aby sa uskutočnilo dojčenie. Ak bábätko ihneď po normálnom pôrode (bez zásahov) položíme na matkinu hruď, tak sa bude plaziť, vysúvať jazýček, oblizovať prsník, postupne sa samo od seba pohybovať smerom k bradavke až dovtedy, kým sa samo neprisaje. A keď sa samo prisaje, prisaje sa väčšinou správne a bude piť mlieko! (Častou nesprávnou predstavou je, že mlieko „prichádza“ až na 3. či 4. deň po pôrode. Tak to však nie je. Mlieko tam už je počas tehotenstva. Približne od 16. týždňa tehotenstva.)

Toto všetko zvládne bábätko samo v priebehu prvej či druhej hodiny po pôrode. Je však jedna situácia, v ktorej to istotne nezvládne: Keď leží zabalené v zavinovačke v postieľke vedľa matky, prípadne v inej miestnosti. A toto je skutočný dôvod, prečo mamičky vzdávajú dojčenie. Veď koľko mamičiek zažije normálny pôrod? Bez nástrihu, bez urýchľovania pôrodu, bez epidurálky, bez všeličoho iného? A koľko z nich má možnosť stráviť so svojím bábätkom prvé dve hodiny po pôrode v kontakte koža na kožu? Mamička totiž musí byť s bábätkom na to, aby sa mohlo dojčiť. Bábätko v perinke vedľa mamičky predstavuje jednu z foriem separácie mamičky a bábätka.

Pre dojčenie je rozhodujúci dobrý začiatok. Dobrý začiatok spočíva v dobrom pôrode. Vďaka dobrému začiatku by sme väčšinou nemuseli riešiť tri najčastejšie problémy s dojčením:

  • bábätko, ktoré sa neprisáva
  • bábätko, ktoré nepije a nepriberá
  • mamička, ktorá má bolestivé bradavky

Tieto problémy sa dajú riešiť (inak ako klobúčikom, fľašou či umelým mliekom) a pomôcť vám môže poradkyňa pri dojčení, ale ešte lepšie je problémom predchádzať.

Pre všetky spomínané prekážky sa nestačí iba rozhodnúť dojčiť a myslieť si, že keďže je dojčenie prirodzené, tak všetko to nejako pôjde a keď nie, tak predsa pomôžu sestričky v nemocnici. Mamičky potrebujú podporu, a hlavne po všetkých prekážkach súvisiacich s pôrodom a pobytom v nemocnici, potrebujú kvalifikovanú pomoc.

Pomoc, ktorá bude vedieť mamičke ukázať, kedy bábätko pije mlieko a či je dosť napapané, bude vedieť pomôcť pri bolestivých bradavkách (a nebude tvrdiť, že to je tým, že si bradavky na dojčenie potrebujú zvyknúť), bude vedieť poradiť, ak bábätko plače a  vedomím úsilím a poznatkami dokáže vykompenzovať prekážky, ktoré inak môžu byť neprekonateľné. Takúto pomoc a podporu poskytujú podporné skupiny dojčiacich matiek poradkyne pri dojčení z o. z. MAMILA.

Mamila.sk > Články o dojčení > Prečo mamičky vzdávajú dojčenie