Prvé dojčenie po pôrode

Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie.

Ako na to?

Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne.

Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča – vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije – kráčací reflex – končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku – chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje chemikáliu podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka.

Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá k bradavke. Takmer všetky deti sa pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne – s doširoka otvorenými ústami. To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky.

Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo – tým, že samo pustí bradavku. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik správneho dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.

Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predpovedateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom. Najskôr opatrne končekmi prstom prechádzajú dieťaťu po končatinách. Počas ďalších štyroch-piatich minút začínajú dlaňou ruky hladiť chrbát dieťaťa, do deviatich minút sa úplne prestanú dotýkať dieťaťa končekmi prstov, zdvojnásobí sa počet dotykov dlaňou ruky a dotýkajú sa viac tela dieťaťa než končatín.

Je vhodné nechať dieťa dojčiť sa dovtedy, kým samo nepustí bradavku. Počas kontaktu koža na kožu po narodení bábätka, alebo po skončení pobytu na pôrodnej sále, je možné dieťatko priamo na tele matky vyšetriť, následne zvážiť, matka ho môže obliecť a spolu s dieťaťom sa približne po dvoch hodinách premiestniť na oddelenie šestonedelia. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená neprerušený kontakt matky a dieťaťa.

Ak bude následne matka dojčiť na požiadanie a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napr. na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že matka a dieťa nebudú musieť trpieť žiadnymi problémami s dojčením. Aby bola prevencia problémov pri dojčení kompletná, je výborné, ak sa matka dopredu naučí od poradkyne pri dojčení, ako zistiť, kedy dieťa pri dojčení skutočne pije mlieko a ak prvé dni po pôrode dojčí v takzvanej priečnej polohe, v ktorej je pre dieťa najjednoduchšie sa naďalej správne prisávať na prsník – s doširoka otvorenými ústami a asymetricky (dieťa pokrýva spodnou perou dvorec bradavky pod bradavkou a nad hornou perou je dvorec bradavky vidieť).

Je kontakt koža na kožu okamžite po pôrode bezpečný?

Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode ako najvhodnejší spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode.

Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napr. 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa prisaje správnym spôsobom. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia – matka môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. – 4. deň po pôrode a najmä – dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú bodu, nevypije dostatok mlieka, čo sa prejaví napr. úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či silnou novorodeneckou žltačkou.

Nebude dieťaťu lepšie na výhrevnom lôžku alebo aspoň v zavinovačke, čo ak sa podchladí?

Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, napr. dýchanie či srdcovú činnosť. Z tohto dôvodu je kontakt koža na kožu dôležitý nielen pre zdravé, donosené deti, ale ešte o to viac aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný.

Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej bruchu. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a novým prostredím a nadojčí sa.

S ohľadom na všetky výhody, ktoré dieťa získava pri kontakte koža na kožu a dojčení po pôrode a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca a že budú dojčené dlhodobo, je skôr vhodné otázku položiť opačne – neohrozím dieťa, ak sa uprednostní váženie, aplikácia vitamínu K, či ošetrenie očí a ďalšie procedúry pred možnosťou naučiť ho správne sa dojčiť, zabezpečiť mu dostatočný prísun materského mlieka od prvých chvíľ po narodení a bezproblémový začiatok dojčenia?

Čo ak bude matka po pôrode unavená, nemá právo si oddýchnuť a až potom sa o svoje dieťa starať?

Matka pri kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať.

Väčšina detí sa v kontakte koža na kožu prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Je to jednoduchý, replikovateľný postup, ktorý si nevyžaduje zložité zaškoľovanie zdravotného personálu.

Pôrodnice s plaketou baby- friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Platí to aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na miesta, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie – teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku.

Kontakt koža na kožu po pôrode je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pokiaľ sú v stabilnom stave. Ich fyziologické funkcie sú v kontakte s pokožkou matky udržiavané omnoho lepšie než v inkubátore.

Prečo je to dôležité pre matku:

  • rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode
  • tvorba oxytocínu (u matky aj dieťaťa) – to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19. špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
  • jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie
  • zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa
  • dieťa takmer vôbec neplače – to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa a že je dobrá matka. Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa saje na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.

Prečo je to dôležité pre dieťa:

  • prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (ide o inštinktívne správanie)
  • dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku
  • urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa – vyššie hladiny krvného cukru a a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia
  • úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska . dieťa sa rýchlejšie a účinnejšie učí správnej technike dojčenia
  • dieťa získava dostatok kolostra (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek)
  • jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky
  • kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženiu pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie
  • príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje
  • lepšie naviazanie páru matka-dieťa
  • môže zlepšovať vývoj nervového systému dieťaťa
  • dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút)
Mamila.sk > Články o dojčení > Prvé dojčenie po pôrode