Mám ju ešte dojčiť?

Milá Brona,

vaše dieťatko sa správa úplne normálne a dojčenie je pre vašu dcérku naďalej nesmierne dôležité. Odpovede na vaše otázky sa odvíjajú od pohľadu na dojčenie. V našej spoločnosti sa nahliada na dojčenie ako na niečo, čo je dôležité pre novorodencov a potom postupne ubúda a je nezvyčajné vidieť, aby bolo dieťa po roku dojčené. Matky v našej spoločnosti robia to, čo okolo seba vidia, pretože dojčenie je sociálna zručnosť a je normálne, že napodobňujeme to, čo vidíme. S dojčením sme sa však dostali do zvláštnej situácie: to, čo okolo seba vidíme, nie je to, ako by dojčenie malo vyzerať. Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudské mláďatá patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 – 5 rokov. Z tohto pohľadu sa 3-ročné dieťa má naďalej dojčiť. A počas dojčenia je dôležité, aby dieťa malo možnosť dojčiť sa podľa svojich potrieb. 3-ročné deti sa typicky dojčia na zaspatie, počas spánku, keď sa precitajú a potrebujú znova uspať, dojčia sa v sociálne náročných situáciách, pri fyzickej alebo psychickej bolesti, v situáciách, ktoré nevedia zatiaľ riešiť, dojčia sa pre potrebu fyzického kontaktu, pre potrebu regulácie niektorých telesných funkcií a dojčia sa aj „len tak“, z nudy. Ale hlavne: pri dojčení majú deti možnosť naplno prejaviť svoje pozitívne aj negatívne pocity - a toto je niečo, čomu množstvo matiek nerozumie a čo vníma ako "nepríjemný aspekt" dojčenia, pretože majú predstavu, že pri dojčení by sa vždy mali diať len "príjemné veci". Zdá sa, že spoločnosť nedovoľuje matkám, aby zdieľali a vyjadrovali celú škálu pocitov, ktoré pri dojčení zažívajú. Namiesto toho sa ženám podsúva, že naviazanie staršieho dieťaťa spojené s častým dojčením už nie je únosné. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

3-ročné dieťa má byť naviazané na matku. Je pravdepodobné, že ak pôjdete do práce a dcérku dáte do škôlky, nebude to zo začiatku jednoduché. Ak však do práce musíte ísť a nie je žiadna iná možnosť, potom nemá žiadnu inú možnosť ani vaša dcérka a bude si musieť zvyknúť. Naviazanosť sa u dojčeného dieťaťa prejavuje aj potrebou dojčenia a je možné, že pri rozlúčke v škôlke sa bude chcieť dcérka dlho dojčiť a bude plakať, ak ju budete opúšťať. Toto však skutočne nesúvisí s tým, že ju dojčíte, ako budete iste vidieť aj u iných detí, ktoré budú v škôlke plakať, hoci už dojčené nie sú. 3-ročné dieťa nie je natoľko samostatné, aby samé od seba chcelo byť bez matky. A dcérka môže byť rovnako nespokojná, ak je bez matky u ľudí, ktorých pozná, napríklad u starkej. Okolie toto nechápe, ale vaše dieťa sa správa úplne normálne.

Dojčeniu sa dáva často za vinu čokoľvek, čo sa v živote ženy alebo dieťaťa deje. A s dojčením sa spájajú rôzne neopodstatnené mýty. Napríklad predstava, že ak sa matka nahnevá, „ide to do mlieka“. Nič by nemohlo byť ďalej od pravdy. Treba si uvedomiť, že dojčenie sa vyvíjalo počas celej evolučnej histórie ľudstva. Naozaj nie je možné si myslieť, že žiadna dojčiaca žena sa v minulosti počas dojčenia nenahnevala. A dojčenie v minulosti skutočne trvalo približne 3 – 5 rokov. Nie je reálne očakávať, že by existovala čo i len jedna žena, ktorá sa za 5 rokov ani raz nenahnevá. Neexistuje žiadna vedecká štúdia, žiaden dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Toto sa síce často traduje, ale neexistujú žiadne skutočne dôkazy, že by to tak bolo a navyše ľudia, ktorí toto hovoria, si vôbec neuvedomujú, čo spôsobujú. Stres patrí do našich životov a vždy v minulosti do našich životov patril. Dojčenie trvá celé roky a počas toho času každá žena zažije iste situácie, kedy sa veľmi vystraší, vystresuje, či nahnevá. Dojčenie je súčasť starostlivosti o dieťa. Všetky mýty o dojčení v tejto oblasti sa nezakladajú na skutočných vedeckých informáciách. Napríklad stresové hormóny majú v skutočnosti veľmi krátky eliminačný polčas. To znamená, že sa nestihnú do materského mlieka dostať. Ak sa dcérka javí rozrušená v situácii, kedy ste vy v strese, ide skôr o to, že aj ona vníma stres, ktorý na vás vplýva. A ak hovoríme o strese, tak práve predčasné odstavenie prináša zbytočný stres. A práve v situácii, kedy očakávate, že čoskoro pôjde dcérka do škôlky, je to o to horšie. Prečítajte si prečo v našom článku o dojčení a škôlke:

https://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/skolka/

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.