2,5 roka kojenia a vyčerpanosť

Milá Emily,

mnohé mamičky vo veku vášho dieťatka sa dostávajú do fázy, ktorú popisujete: Už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej a navyše nemáte predstavu a vzory, o ktoré by ste sa mohli oprieť, aby ste si vedeli predstaviť, ako to pôjde ďalej. Mnohé mamičky sa v tejto fáze cítia vyčerpané a nervózne a logicky sa zamýšľajú nad tým, aké by to celé bolo, ak by nedojčili. Majú predstavu, že dojčenie spôsobuje prílišné naviazanie dieťaťa na matku, že je náročné sa od dieťaťa pohnúť, robiť veci slobodne – tak ako pred tehotenstvom. A predstava odstavenia je veľmi lákavá. Dojčenie je forma starostlivosti o dieťa a hoci matka, ktorá nedojčí, sa stará o dieťa iným spôsobom, ak odstavíte, vaša situácia sa nevyrieši. Stále budete mať dieťatko, ktoré je veľmi maličké, veľmi závislé na vás, stále bude život s ním náročný. Zvlášť v tomto veku dojčením deti vyjadrujú, ako veľmi potrebujú kontakt s matkou, čo je niečo, čo sa s vyšším vekom dieťaťa vytráca a čo napriek tomu deti potrebujú a dojčenie túto potrebu napĺňa. Pri dojčení majú deti možnosť naplno prejaviť svoje pozitívne aj negatívne pocity - a toto je niečo, čomu množstvo matiek nerozumie a čo vníma ako "nepríjemný aspekt" dojčenia, pretože majú predstavu, že pri dojčení by sa vždy mali diať len "príjemné veci". Zdá sa, že spoločnosť nedovoľuje matkám, aby zdieľali a vyjadrovali celú škálu pocitov, ktoré pri dojčení zažívajú. Namiesto toho sa ženám podsúva, že naviazanie staršieho dieťaťa spojené s častým dojčením už nie je únosné. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...".

V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má takmer 3 roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby.

Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Málokto sa spýta:
"Čo by mi pomohlo v iných oblastiach života, aby mi dojčenie bolo príjemnejšie?" 
"Prečo sa takto cítim?"
"Čo presne mi vadí?"

Problém je, že v spoločnosti sa dojčenie prezentuje ako nejaké bremeno a pre ženy je to stále ťažšie so stúpajúcim vekom dieťaťa znášať. Situácie, ktoré riešite a v ktorých sa necítite psychicky spokojná, by bolo dobré si presne zadefinovať. Pomenujte presne to, čo vám prekáža a pokúste sa nájsť riešenia, ktoré by sa vám zdali vhodné. Hľadajte riešenia vtedy, keď sa práve necítite zle, pokúste sa na 2 – 3 získať pomoc manžela alebo rodiny, aby ste si mohli oddýchnuť, vyspať sa, urobiť niečo, čo vám pomôže sa zrelaxovať a potom sa zamyslite nad tým, čo presne potrebujete zmeniť. Výrazne by vám v tomto mohla pomôcť účasť na podpornej skupine dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

v ktorej by ste našli mamičky, ktoré možno riešia rovnaké situácie a môžete u nich nájsť podporu a povzbudenie a tipy, ako tieto situácie riešili ony. Je dôležité riešenia hľadať v kontakte s niekým, kto nebude zo všetkého viniť dojčenie. Pretože žijete v spoločnosti, kde sa dojčenie skutočne považuje za vinné zo všetkého, čo sa deje v živote dieťaťa a matky. A pretože na dojčení skutočne záleží, prečítajte si, čo všetko získava vaše dieťa a vy tým, že pokračujete v dojčení:

https://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-nepovazuje-za-normalne/

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.