Je nutné přestat kojit při nasazení léků

Odpoveď

Milá Kristýno,

z hľadiska dojčenia nepredstavuje užívanie Duphastonu (alebo iného lieku s obsahom progesterónu) problém, bábätko nebude užívať tento liek spolu s vami.

Progesterón však má potenciál znížiť tvorbu mlieka a toto môže byť v prípade ročného bábätka komplikujúci faktor. Táto skutočnosť by však rozhodne nemala byť dôvodom na odporúčanie ukončenia dojčenia. Mala by byť dôvodom na individuálne zváženie situácie, v ktorej sa progesterón matke odporučí užívať. Približne po roku už môžu niektoré bábätká pomerne dobre tolerovať zníženie tvorby mlieka a ešte lepšie by túto situáciu tolerovalo 1,5 alebo 2-ročné dieťa. Ostatne, v tomto čase už mnohé ženy sú znova tehotné a tehotenstvo takisto významne znižuje tvorbu mlieka. (A mimochodom mnohé z týchto tehotných žien užívajú progesterón na udržanie tehotenstva priamo počas tehotenstva.)

Dojčenie navyše nie je všetko alebo nič. Dojčenie môže pokračovať aj pri nižšej tvorbe mlieka. Aj nižšie množstvo materského mlieka je naďalej materské mlieko, ktoré môže byť významným doplnkom výživy bábätka a naďalej mu poskytuje viac ako 1200 látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnej inej potravine, vrátane kmeňových  buniek, probiotických baktérií a iných cenných zložiek. Dojčenie je navyše bez ohľadu na množstvo mlieka omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa – napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie matka ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, matka mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Rozhodnutie o ukončení dojčenia by malo byť výsledkom vzájomnej dohody dieťaťa s matkou s ohľadom na ich situáciu, nemalo by sa týkať samotného faktu toho, koľko mlieka sa matke tvorí.