Omezení kojení

Milá Veroniko,

nachádzate sa v situácii, kedy sú ženy typicky vyčerpané náročnou starostlivosťou o dieťatko. Už ste veľa investovali a neviete, ako má táto situácia pokračovať ďalej. Vaše dieťatko je stále veľmi maličké a súčasne sa oňho intenzívne staráte už mnoho, mnoho mesiacov a do toho máte na starosti ešte aj celú domácnosť. Vaša situácia je o to komplikovanejšia, že žijete v spoločnosti, kde dojčenie dvojročných detí nie je bežným javom. Dojčiacim matkám detí tohto veku chýbajú vzory a predstava, čo je vlastne normálne. Mnohé ženy v tomto veku dieťatka sa cítia veľmi podobne ako vy. Ženám v tejto situácii poskytujeme pomoc najmä prostredníctvom podporných skupín dojčenia, je možné, že aj v blízkosti vášho bydliska sa stretáva takáto skupina:

https://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

v ktorej ženy získavajú možnosť individuálneho vypočutia, môžu položiť ďalšie doplňujúce otázky a najmä získajú možnosť zbaviť sa frustrácie, v podpornej skupine nájdu ženy s podobnými pocitmi alebo ženy s väčšími deťmi a získajú predstavu, čo ich čaká ďalej.

Veľká časť toho, čo popisujete, totiž súvisí najmä s tým, že sme stratili skúsenosti s dojčením, stratili sme kultúru dojčenia. Pre väčšinu žien dojčiť svoje väčšie dieťatko znamená byť v takejto situácii sama. Väčšina ľudí okolo nemá skúsenosti s dojčením 2,5-ročného dieťaťa a z toho vyplývajú aj rôzne poznámky okolia a informácie, ktoré ešte viac ženu znepokojujú a neprinášajú jej úľavu, ktorú ženy získavajú v iných oblastiach života tým, že o svojich problémoch rozprávajú. Tu nezískajú potrebnú reakciu, ktorá by priniesla úľavu, v ktorej by získali upokojenie, že to, aké je to teraz náročné, nie je spôsobené dojčením ako takým, že dojčenie je len prejavom toho, že dieťa potrebuje intenzívnu starostlivosť matky a že potreby, ktoré sa takto napĺňajú dojčením, nezmiznú len tým, že sa dojčenie ukončí. Deti sa naďalej budia v noci, naďalej potrebujú cez deň pozornosť a starostlivosť, ale bez dojčenia bude potrebné nájsť iné spôsoby, ako tieto potreby napĺňať. Obmedzenie dojčenia sa môže javiť ako riešenie tejto situácie, ale v skutočnosti obmedzenie dojčenia nespôsobí, že dieťatko prestane mať tieto potreby. Pre mnohé ženy to znamená, že namiesto ponúknutia prsníka v noci a pokračovaní v spánku, musia ženy vstať a začať uspávať dieťa nosením, či hojdaním, spievaním. Cez deň to zasa znamená hľadať namiesto ponúknutia prsníka spôsoby ako riešiť frustráciu dieťatka či jeho plač a nespokojnosť úplne odlišným spôsobom. Ak by ste sa napriek tomu rozhodli dojčenie obmedziť, je to vždy lepšie riešenie, ako úplne ho ukončiť. Nenechajte sa však zlákať rôznymi „zaručenými“ návodmi. Vaše dieťatko je individuálne a v tejto situácii potrebuje individuálny a citlivý prístup. Preštudujte si aj tieto tipy:

https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=8509

Časť únavy a vyčerpania, ktorú ženy v tejto situácii pociťujú, pochádza aj z toho, že si ženy vlastne nie sú isté, či to, čo robia, je ešte správne. Či už dávno nemali niekde zakročiť a niečo zmeniť. A okolie typicky v takejto situácii ženu nepovzbudí, práve naopak. Žena v takomto rozhovore namiesto úľavy a podpory zažije situáciu, v ktorej musí ešte navyše obhajovať, prečo vlastne dojčí a už dávno dieťa neodstavila. Okolie v nej vyvolá obavy, či je ešte normálne, že dieťa v tomto veku nedokáže zaspávať inak ako pri dojčení. Či je normálne, že dieťatko sa stále dojčiť veľmi často, niekedy dokonca častejšie, než keď bolo malým novorodencom. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s väčšími dojčenými deťmi, majú často predstavu, že deti v tomto veku sa už vlastne vôbec nemajú dojčiť a ak sa ešte dojčia, už by to rozhodne malo byť v oveľa nižšej frekvencii. Ľudia dokonca často o dojčení uvažujú len ako o príjme potravy a vody a z tohto pohľadu im už vôbec nedáva zmysel, na čo sa ešte dojčí dieťa, ktoré už všetko papá a vie piť. Mnohí na základe toho dokonca vytvoria nesprávnu predstavu o tom, že dieťa sa už vlastne v tomto veku dojčí len preto, že si ho žena pripútala k sebe a dojčí ho vlastne preto, že ona na tom stále trvá. Jedna z vecí, ktorá v tejto situácii ženám pomáha, sú vysvetlenia toho, ako vlastne vyzerá bežné dojčenie detí v tomto veku. Aj preto sme zverejnili tento príbeh opisujúci typické dojčenie 2-ročného dieťatka:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dojcenie-dvojrocneho/

a veľmi vás môže povzbudiť aj jeden z rozhovorov, ktoré sme poskytli na túto tému:

https://www.youtube.com/watch?v=tFcIOCyxisg

Porozprávajte sa o svojich pocitoch a možných riešeniach s profesionálnou laktačnou poradkyňou MAMILY osobne alebo na podpornej skupine, v spoločnosti ďalších žien, ktoré by vám mohli ponúknuť svoju skúsenosť. Je pochopiteľné, že ak sa cítite vyčerpaná a frustrovaná, niečo sa musí zmeniť. Otázka je však, či pre zlepšenie situácie bude riešením obmedzenie dojčenia. Hranica únosnosti v oblasti dojčenia je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...".

V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má 4 roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby.

Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Málokto sa spýta:
"Čo by mi pomohlo v iných oblastiach života, aby mi dojčenie bolo príjemnejšie?" 
"Prečo sa takto cítim?"
"Čo presne mi vadí?"

Problém je, že v spoločnosti sa dojčenie prezentuje ako nejaké bremeno a pre ženy je to stále ťažšie so stúpajúcim vekom dieťaťa znášať. 

Porozmýšľajte nad tým, čo presne vás v starostlivosti o dieťatko zaťažuje a čo by ste potrebovali, aby sa zmenilo. Jednou z možností, ako riešiť takúto situáciu, je využiť čas počas dojčenia na svoj vlastný odpočinok a popri dojčení ležať, pozrieť si film, prečítať knihu. Tieto riešenia môžu situáciu riešiť z rôznych uhlov – od toho, že je možné znížiť nároky na starostlivosť o domácnosť na minimum, cez to, že by ste dočasne zvážili pomoc zvonku, niektoré mestá poskytujú dobrovoľnícke služby napríklad študentiek, ktoré chodia do domácností postrážiť dieťatko alebo pomôcť s domácimi prácami. Jedným z uhlov pohľadu je zapojiť do chodu domácnosti partnera, ktorý môže tieto práce prebrať. Alebo môže riešiť nejakú dobu starostlivosť o dieťatko a vy môžete zatiaľ variť, či upratovať.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.