Kojení při roztroušené skleroze

Milá Danielo,

o dojčení sa ženy dozvedajú rôzne mýty a nesprávne informácie a vo vašej situácii sa ženám často nesprávne hovorí, že majú bábätko odstaviť po 2 – 3 mesiacoch po pôrode kvôli skleróze multiplex. Skleróza multiplex je ochorenie, pri ktorom asi 20 - 30 % žien už v priebehu prvých troch až štyroch mesiacov po pôrode zažije recidívu. Najčastejšie sa ženám „dovolí“ dojčiť určitú „nevyhnutnú“ dobu a potom sa už nesprávne predpokladá, že je lepšie prestať dojčiť. Tieto odporúčania vychádzajú z nesprávnej predstavy, že dojčenie zhoršuje toto ochorenie, pritom podľa najnovších štúdií je práve dojčenie faktorom, ktorý znižuje riziko recidívy sklerózy multiplex. Dojčenie takisto nie je príčinou atakov, dojčenie nevysiľuje, naopak dojčenie uľahčuje starostlivosť o bábätko a tým znižuje mieru stresu, ktorá by mohla zhoršovať zdravotný stav ženy. Tieto nesprávne odporúčania sa často skombinujú do rôznych teórií, jednou z nich je aj tá, s ktorou ste sa stretli. Štúdie zdôrazňujú, že aj z hľadiska prevencie recidív sklerózy multiplex je dôležité podporovať matky vo výlučnom dojčení a v krokoch, ktoré pomôžu dojčeniu. Prečítajte si viac tu:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-skleroza-multiplex/

Po tejto štúdii vyšla ešte ďalšia, ktorá potvrdila tieto výsledky a zdôraznila, že je kľúčové, aby zdravotníci podporovali ženy s touto diagnózou vo výlučnom dojčení:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-skleroza-multiplex2/

Inými slovami, konkrétne pri tejto diagnóze je o to dôležitejšie, aby ste pokračovali v dojčení a je to dôležité aj teraz, keď už bábätko papá jedlo. Aj keď by ste potrebovali užívať lieky, nie sú prekážkou pre dojčenie, pre vás, aj pre vaše bábätko bude bezpečnejšie pokračovať v dojčení. Napríklad liek, ktorý aktuálne používate, sa vôbec nedostáva do materského mlieka, pretože molekula tejto látky je príliš veľká na to, aby sa tam dostala. Ak by sa aj situácia zmenila a potrebovali by ste inú liečbu, je pravdepodobné, že môžete pokračovať v dojčení. Nemusíte čakať na určitý vek bábätka, do ktorého sa mu „dopraje možnosť byť dojčené“ a bude sa riskovať, že váš stav sa zhorší. Nemusíte kvôli potrebnej liečbe prestávať na určitú dobu dojčiť. Môžete mať oboje – potrebnú liečbu, aj dojčenie a potrebnú liečbu z hľadiska dojčenia môžete dostať pokojne aj hneď po pôrode. A to preto, že  z hľadiska dojčenia nie je čo riešiť, bábätko tento liek nebude užívať spolu s vami a toto je rovnaké, či má dieťa jeden deň, tri týždne alebo tri roky. Pri viacerých liekoch sa nesprávne uvažuje, že ich nie je možné užívať pri dojčení, pretože pre človeka, ktorý tieto lieky (napríklad kortikoidy, či monoklonálne protilátky) berie, majú viaceré možné nežiadúce účinky, človek sa môže po nich cítiť veľmi vyčerpane. Ale to neznamená, že tieto isté nežiadúce účinky bude zažívať dojčené dieťa. Tieto lieky sa vôbec nedostávajú do materského mlieka. To znamená, že vedľajšie účinky, ktoré môžu byť reálne pre vás, ako užívateľku lieku, sa netýkajú bábätka, bábätko nebude užívať žiadny z týchto liekov spolu s vami. Preto nie je dôvod riešiť to, ktoré z týchto liekov môžete používať s ohľadom na dojčenie.  Ak by ste potrebovali nejakú liečbu, pokojne nám napíšte na dojcenie@mamila.sk a vyberte si ten liek, ktorý je indikované užívať pre riešenie vašich zdravotných problémov. Tieto lieky sa práve preto budú podávať do žily, že nie je možné ich podávať orálne, pretože ich ničí žalúdočná kyselina. Takže okrem toho, že do materského mlieka sa nedostáva reálne nič, aj to, čo by sa tam dostalo, by zničila žalúdočná kyselina bábätka. Naďalej platí, že je pre vaše zdravie a pre zdravie bábätka bezpečnejšie pokračovať v dojčení. Celé toto je otázka toho, nakoľko dôležité je pre spoločnosť dojčenia, z čoho vyplývajú paradoxné situácie, ako napríklad to, že sa na nás obracajú ženy, ktoré sa obávajú, že im neodporučia pokračovať v dojčení po pôrode, hoci tú istú liečbu im dávali ešte počas tehotenstva, kedy je situácia z hľadiska bábätka veľmi odlišná.

Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi. 
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. 
Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Vedecké zdroje:

1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.