Chudnutie počas dojčenia

Odpoveď

Milá Majka,

nie je problém dojčiť a chudnúť, ak dojčiaca matka chce alebo potrebuje chudnúť. Pre dojčiace mamičky totiž v zásade platia rovnaké pravidlá ako pre všetkých ostatných ľudí. Tak, ako pre kohokoľvek iného, kto chce chudnúť, nie je dobré chudnúť príliš rýchlo príliš naraz, to isté platí aj pre dojčiace mamičky. Pokiaľ teda mamička dodrží zásady toho, ako chudnúť rozumne a postupne tak, ako všetci ostatní ľudia, nie je dôvod, pre ktorý by to malo pre dojčenie predstavovať problém.

Navyše, je bežné, že dojčiace ženy chudnú. Je to jedna z funkcií dojčenia - umožniť mamičke, aby postupne schudla. A existujú štúdie, ktoré poukazujú na to, že dojčiace mamičky schudnú ľahšie a rýchlejšie ako mamičky, ktoré nedojčia. Niekedy samozrejme samotné dojčenie nestačí na to, aby mamička schudla tak, ako si praje, a potom môže byť pre ňu dôležité, aby počas dojčenia postupne schudla.

Ohľadne častých rád, že chudnúť sa počas dojčenia nesmie: existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto rady objavujú:

1. Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie mamičky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa mamičkách de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať mamičkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
4. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
5. Existuje malé povedomie o tom, že nie všetky látky sa musia dostávať do materského mlieka a že aj väčšina tých, ktoré sa do materského mlieka dostávajú, sa dostávajú v takom zanedbateľnom či nemerateľnom množstve, že o nich nemá z praktického hľadiska zmysel uvažovať. Teoretické úvahy o „škodlivinách v materskom mlieku“ nie sú vedecky podložené a sú často len poistkou pre tých, ktorí matkám neoprávnene radia opatrnosť. Aj na Slovensku sa robil výskum o PCB v materskom mlieku a nezistili sa žiadne problematické hladiny týchto škodlivín.
6. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé mamičky znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak mamičky prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.