Dojcenie a nervozita

Odpoveď

Milá Lucia,

vaše pocity môžu byť normálnou súčasťou prežívania nového tehotenstva. Mnohé ženy, ktoré sú tehotné, cítia intenzívnu potrebu zahĺbenia sa do vnútra, sústrediť sa na nové bábätko a menej „riešiť“ staršie deti. Na fyzickej úrovni môže byť v takejto situácii skutočne nepríjemné venovať sa staršiemu dieťaťu a nechuť k jeho dojčeniu môže byť tohto bežnou súčasťou. Podobné pocity popisujú aj niektoré iné matky, ktoré pokračujú v dojčení počas tehotenstva. Niektoré z nich boli schopné zlepšiť prežívanie tejto svojej situácie tým, že pre dojčenie stanovili pravidlá, pri ktorých boli schopné v dojčení pokračovať, mnohým veľmi pomohlo zdieľať tieto svoje pocity v prostredí iných dojčiacich žien na podporných skupinách dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

Mať možnosť  vyjadriť svoje pocity v prostredí, kde automatickou reakciou nebude „Načo teda ešte stále dojčíš?“ mnohým ženám pomôže pokračovať, vo vašom prípade už len pár ďalších týždňov. Často riešenie prinesie aj pomoc v oblastiach, ktoré sa vlastne vôbec netýkajú dojčenia – napr. pomoc príbuzných, ktorí by povarovali staršieho synčeka a vy by ste mali viac času pre seba, mnohé mamičky potom zisťujú, že sú vnímavejšie voči potrebám staršieho dieťaťa, keď majú svoje potreby lepšie naplnené. Je tiež dobré vedieť, že počas tehotenstva môžu mať matky širokú škálu pocitov, ktoré sa môžu zo dňa na deň meniť a to, čo riešite teraz, možno prestanete pociťovať už čoskoro. Je tiež dobré zvážiť to, v akých situáciách vám momentálne dojčenie uľahčuje starostlivosť o staršie dieťa a či nebude v konečnom dôsledku pre vás náročnejšie riešiť tieto situácie inak ako dojčením. A samozrejme, ak by ste prišli do bodu, kedy zistíte, že nie je žiadny spôsob, ako v dojčení pokračovať a potrebujete urobiť zmenu, máte právo túto zmenu urobiť. V takom prípade stojí tiež za to vedieť, že to nevyhnutne neznamená ukončenie dojčenia, možno už o krátky čas sa budete na dojčenie cítiť pripravená a môžete dojčenie znova staršiemu dieťatku ponúknuť, prípadne sa prisaje po narodení bábätka, inšpirované jeho dojčením.

V súčasnej situácii si skúste zodpovedať na tieto otázky:

1. Chcete naozaj prestať dojčiť?  Ak áno, skúste popremýšľať nad tým, ako budete pre synčeka zabezpečovať zaspávanie a podobne, aby ste po odstavení nezistili, že ste v ešte horšej situácii.

2. Čo presne vám na dojčení vadí? Bolia vás bradavky? Bolia vás prsníky? Vadí vám spôsob, akým sa dieťatko dojčí?  Vadí vám, ako dlho sa dojčí? Ktoré okolnosti dojčenia by ste chceli zmeniť, aby bolo dojčenie pre vás akceptovateľné?

3. Nemusíte uvažovať systémom "všetko alebo nič". Bolo by pre vás aj synčeka prijateľné, aby ste sa dojčili napríklad len raz za deň na uspatie?

4. V situáciách, keď sa teraz synček dojčí, ako ho zabavíte?  Nemusíte sa rozhodnúť, že prestávate s dojčením a synčekovi to oznámiť. Môžete si jednoducho odskúšať, ako by ste zvládli nahradiť dojčenie niečím iným.  A potom uvidíte.