Melir a ombre

Odpoveď

Milá Jana,

matky sa často dozvedajú ohľadom dojčenia nesprávne informácie. Z hľadiska dojčenia však nie je jediný opodstatnený dôvod na to, aby ste nemohli podstúpiť zmenu farby vlasov. Na to, aby boli škodliviny obsiahnuté v materskom mlieku v nejakej miere, ktorá by stála za úvahu, by najprv museli byť vo vašej krvi, a ak by boli vo vašej krvi, v takej hladine, z ktorej by do materského mlieka prešlo významné množstvo, tak by ste v prvom rade mali problém s tým, že ich je také obrovské množstvo vo vašej krvi, čo sa nestane.

Ohľadne častých rád, čo sa počas dojčenia nesmie: existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto rady objavujú:

1. Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie mamičky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa mamičkách de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať mamičkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
4. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
5. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé mamičky znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak mamičky prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.