Nechirurgicka korekcia ocneho viecka/lifting viecka

Odpoveď

Milá Nina,

takéto ošetrenie nemá akým spôsobom ovplyvniť zloženie materského mlieka, ani jeho tvorbu. Nie je jediný dôvod, pre ktorý by ste nemohli počas dojčenia podstúpiť toto ošetrenie a to bez ohľadu na to, ako často sa teraz vaše dieťatko dojčí (mimochodom, v tejto súvislosti si prečítajte tento článok: https://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/ako-pokracovat-v-dojceni-po-6-mesiaci/, pretože ročné dieťatko by mohlo byť dojčené podstatne častejšie, dojčenie v takej frekvencii, akú ste popísali, potenciálne predstavuje riziko pre udržanie dostatočnej tvorby mlieka a pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska. Ročné dieťatko má byť prakticky výlučne dojčené s občasným ochutnaním príkrmu a bežne sa ročné deti dojčia podstatne častejšie. Zníženie častosti dojčení niekedy spôsobuje, že tieto deti sa okolo 1,5 roka začnú veľmi často v noci budiť alebo sa dojčia tak, že sú celú noc na prsníku a ich matky potom nezvládajú pokračovať v dojčení, hoci príčina toho, prečo sa to deje, bola už pred pár mesiacmi v znižovaní počtu dojčení).

Ešte k tomu, čo píšete: Ohľadne častých rád, čo sa počas dojčenia nesmie: existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto rady objavujú:

1. Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie mamičky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa mamičkách de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať mamičkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
4. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
5. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé mamičky znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak mamičky prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.