Antidepresiva a dojcenie

Odpoveď

Milý Peter,

uvažujte o tom, že v čase tehotenstva, keď sa bábätko ešte len vyvíja a keď je oveľa zraniteľnejšie, tak vaša manželka tieto lieky užíva, ale počas dojčenia by ich užívať nemala?

V situácii, ktorú zažíva teraz vaša manželka je jednoznačnou odpoveďou – vaše bábätko má byť po pôrode dojčené. Dôvod, pre ktorý sa môžete dopočuť odlišné názory, sa odvíja od toho, nakoľko považujeme dojčenie za dôležité. Keď matka dostane potrebnú liečbu počas tehotenstva, ale po pôrode má „najmä nekojiť“, ide o:

1. Nedostatočne zváženú dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie mamičky ako aj o to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa mamičkách de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať mamičkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.

Práve počas dojčenia je dôležité, aby vaša manželka dojčila - okrem iného to zlepší aj jej celkový stav, nehovoriac o tom, že je to dôležité pre samotné bábätko.

V tehotenstve má užívanie antidepresív potenciálne mimoriadne závažné dôsledky, napriek tomu, by ho v prípade nevyhnutnosti matka užívala. Aké sú teda možnosti po pôrode?

a) prestať užívať antidepresíva - áno, táto možnosť tu je, ale ak predpokladáme, že matka ho užíva, pretože ho skutočne potrebuje a bez lieku nemôže byť (predpokladáme, že ho neužíva zbytočne), tak potom ako má fungovať? Nie, prestať užívať antidepresíva je pravdepodobne nemožné a "prerušenie" nie je možné dlhodobo, matka by sa k užívaniu pravdepodobne musela vrátiť. Navyše psychiatri neradi menia lieky pre pacientov, ktorým konečne našli liek, ktorý je pre ich stav vhodný. Sám píšete, že lekári odhadujú, že s liečbou bude potrebné pokračovať aj po pôrode.

b) užívať lieky a nedojčiť.  A toto je niečo, čo sa do celej rovnice nedosádza - riziká kŕmenia umelým mliekom. Významné riziká pre dieťa a významné riziká pre matku. Riziko nekrotizujúcej enterokolitídy, riziko infekcií, riziko mnohých ďalších chorôb, ktorých zoznam je dlhý, a tiež riziko budúcich psychiatrických diagnóz pre dieťa. Zmeny vo vývine mozgu. Zoznam je skutočne nekonečne dlhý, akurát sa na naň zabúda.

Takže v konečnom dôsledku otázka znie úplne inak:

Za predpokladu, že matka musí užívať antidepresíva, čo je bezpečnejšie? Dojčenie a užívanie antidepresív alebo kŕmenie umelým mliekom a užívanie antidepresív?  A odpoveď vzhľadom na riziká kŕmenia umelým mliekom znie: Riziká podávania umelej výživy prevyšujú riziká dojčenia so súčasným užívaním antidepresív.

V tejto situácii neexistujú jednoduché riešenia, ale ak sa bavíme o najlepšom možnom riešení, tak je jednoznačné, že je bezpečnejšie, lepšie, výhodnejšie, z dlhodobého hľadiska aj pre matku, aj pre bábätko zdravšie, aby matka dojčila a zároveň užívala lieky, ktoré potrebuje, ako užívala lieky a nedojčila V tomto nie je žiadna pochybnosť.

Do materského mlieka prechádzajú stopové, zanedbateľné množstvá liekov, ktoré bude manželka užívať. 

Počas tehotenstva je bábätko vystavené ďaleko vyššej koncentrácii, množstvo lieku v materskom mlieku je zanedbateľné. Ale to nie je celé. Materské mlieko je natoľko jedinečné a natoľko pre bábätko potrebné, že otázka nespočíva v tom malom, zanedbateľnom množstve lieku v materskom mlieku. Otázka je, čo sa stane, ak dieťatko nebude dojčené a odpoveď je jednoznačná:

• dojčenie má ochranný charakter a môže pomôcť, aby dieťatko v budúcnosti netrpelo rovnakou diagnózou – pričom, ak dojčené nebude, toto riziko narastá – vieme, že nedojčené deti matiek, ktoré majú podobnú diagnózu, majú nedojčením zmenenú štruktúru mozgu (dojčenie ich pred touto zmenou chráni), čo zvyšuje riziko podobnej diagnózy v budúcnosti
• podávanie umelého mlieka negatívne ovplyvňuje rozvoj mozgu, prináša zdravotné riziká pre dieťatko, materské mlieko chráni pred infekciami, rozličnými ochoreniami, závažnými zdravotnými komplikáciami
• kŕmenie umelým mliekom prináša riziká aj pre matku, zdravotne, ako aj z hľadiska jej diagnózy – na toto myslí málokto.
• Vieme, že z týchto liekov sa v materskom mlieku nachádzajú stopové množstvá. Veľmi málo na to, aby sa niečo reálne stalo. Väčšina týchto liekov (podobne ako aj iných takýchto liekov) sa nachádza v mozgu matky (kde majú pôsobiť) a preto je ich v krvi (z ktorej sa materské mlieko tvorí) len skutočne zanedbateľné množstvo.

K tejto otázke si pozrite tento materiál, v ktorom sú oba lieky, ktoré spomínate:

http://www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/materialy/uzivanie-liekov-pocas-dojcenia/

Dojčenie navyše podporuje aj vzťah matky s bábätkom a pomáha v starostlivosti o bábätko. Ani ono, ani matka na tom nebudú po žiadnej stránke lepšie, ak nebude matka kvôli liekom dojčiť.

Prečítajte si tento príbeh mamičky v podobnej situácii:

http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/ako-zachranila-dojcenie/