Prečo nemá existovať reklama na umelé mlieko pre deti nad 6 mesiacov?

Vysvetlenie zaradenia pokračujúcej umelej výživy pre deti od 6 – 36 mesiacov medzi náhrady materského mlieka (informačný materiál WHO)

Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) s cieľom chrániť a podporovať dojčenie zabezpečením primeraného marketingu a distribúcie náhrad materského mlieka. Kódex neupresňoval vekové rozpätie pre výrobky, ktoré by sa mali považovať za náhradu materského mlieka, ale určoval, že umelá výživa je len jeden z druhov náhrad materského mlieka. WHO v roku 2016 vydalo dokument, v ktorom sa vysvetľuje, že náhrady materského mlieka „by mali byť chápané ako akékoľvek mlieko (či iné výrobky, ktoré by sa mohli použiť ako náhrada mlieka, ako napríklad obohatené sójové mlieko), či už v tekutej alebo sušenej podobe, ktoré je špecificky propagované na kŕmenie dojčiat a malých detí do 3 rokov (čo zahŕňa pokračujúce umelé mlieko a batoľacie mlieko).“ Tento informačný materiál opisuje zdôvodnenie tohto vysvetlenia.

Dojčenie trvajúce aspoň dva roky zlepšuje šancu dieťaťa na prežitie a zdravie matiek a detí. Cieľ medzinárodného kódexu je chrániť dojčenie pred vplyvom nevhodného marketingu náhrad materského mlieka. WHO a UNICEF odporúčajú, aby dojčenie pokračovalo do dvoch rokov a potom ďalej. Je mnoho dôvodov, pre ktoré je dojčenie v druhom roku života dôležité:

Zníženie úmrtnosti

Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 – 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 – 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 – 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené.

Zlepšenie výživy

Materské mlieko významným a jedinečným spôsobom prispieva k výživovému príjmu detí v druhom roku života. V krajinách s nízkymi a strednými príjmami bol priemerný príjem materského mlieka v 12 – 23 mesiacov odhadnutý na 550 g/deň, čo z 35 – 40 % prispieva k naplneniu energetických potrieb detí. Materské mlieko je kľúčovým zdrojom esenciálnych mastných kyselín. Vo veku 15 – 18 mesiacov poskytuje 70 % potrebného vitamínu A, 40 % vápnika a 37 % riboflavínu. Počas choroby sa dieťa ďalej dojčí, aj napriek tomu, že sa mu zníži chuť na ostatné jedlo. Klinické štúdie potvrdzujú, že pokračovanie dojčenia počas infekcií znižuje trvanie ochorenia a zlepšuje výživový status.

Ochrana proti obezite

Ochrana proti obezite prostredníctvom dojčenia je najvýznamnejšia pri tých deťoch, ktoré sú dojčené dlhšie ako jeden rok. V rozsiahlej štúdii na deťoch z rodín s nízkymi prímami v USA, mali deti, ktoré boli dojčené aspoň 12 mesiacov o 28 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať nadváhu vo veku 4 rokov, v porovnaní s tými, ktoré neboli nikdy dojčené (AOR 0,72, CI: 0,65 – 0, 80). V metaanalýze 17 štúdií uskutočnených v 7 krajinách Harder et al. zistili, že každý ďalší mesiac dojčenia znížil riziko obezity v detstve o 4 %.

Zlepšenie zdravia matky

Pre matky, ktoré dojčili, bolo dlhšie trvanie dojčenia pozitívom. Pokračovanie dojčenia odďaľuje návrat plodnosti, prispieva k dlhším časovým rozpätiam medzi pôrodmi, ak sa nepoužívajú antikoncepčné prostriedky. Na základe metaanalýzy 50 publikovaných štúdií dojčenie, ktoré trvá viac ako 12 mesiacov, znižuje rakovinu prsníka o 26 %. Na základe 29 štúdií znižuje dojčenie nad 12 mesiacov riziko rakoviny vaječníkov o 37 %. Každý ďalší rok trvania dojčenia sa spája s 9% ochranou proti diabetu II. typu (RR 0, 91, 95 % CI: 0,86 – 0,96).

V krajinách s nízkym a stredným príjmom trvá dojčenie často najmenej 2 roky

Dojčenie v druhom roku života je bežná prax v mnohých krajinách. Podľa údajov z databázy IYCF v UNICEF-e je väčšina detí (> 50 %) v 41 zo 130 krajín dojčená aspoň dva roky. Je dôležité chrániť pokračovanie dojčenia pred konkurenciou, ktorú vytvára marketingový tlak na výrobky z mlieka zamerané na túto vekovú skupinu.

Výskumy ukazujú, že kŕmenie umelým mliekom znižuje príjem materského mlieka, nie že by sa k dojčeniu pridávalo navyše

Odlíšenie toho, či ide o náhradu materského mlieka alebo o príkrm, spočíva v tom, či daná potravina priamo znižuje množstvo vypitého mlieka alebo či sa k dojčeniu pridáva. Príkrmy sa podávajú navyše k materskému mlieku, ak materské mlieko nenapĺňa všetky výživové potreby. Náhrady materského mlieka naopak potláčajú príjem materského mlieka malých detí. V roku 2013 publikovalo WHO vyhlásenie o používaní a marketingu pokračujúcej umelej výživy a uviedlo: „Kódex sa týka aj pokračovacích umelých mliek, ak sú propagované tak, že to má za výsledok, že tento výrobok je vnímaný alebo používaný ako čiastočná alebo úplná náhrada materského mlieka.“ Materiál z roku 2016 zodpovedá výroku v tomto vyhlásení, ale navyše objasňuje, že v praxi sa pokračujúce umelé mlieka používajú ako čiastočná alebo úplná náhrada materského mlieka. Keď sa začne používať pokračujúce umelé mlieko, dojčiaca matka buď zníži počet dojčení alebo prestane dojčiť úplne. A tak umelé mlieka špecificky zacielené na deti mladšie ako 3 roky potláčajú príjem materského mlieka a de facto ho nahrádzajú.

Klasifikácia mliek ako náhrad materského mlieka závisí od ich funkcie, nie od ich zloženia

To, či je potravina náhradou za materské mlieko, nezáleží od toho, či je daná potravina vhodná ako náhrada materského mlieka. Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka zreteľne definoval náhrady materského mlieka v článku 3: „Náhrady materského mlieka znamenajú akúkoľvek potravinu, ktorá je propagovaná či akokoľvek inak prezentovaná ako čiastočná alebo úplná náhrada za materské mlieko, či už je alebo nie je na tento účel vhodná.“ A preto odlišné zloženie pokračovacích umelých mliek pre deti od 6 – 36 mesiacov od počiatočnej umelej výživy nie je dôvodom na to, aby neboli považované za náhradu materského mlieka.

Celosvetové odporúčania o dojčení sa týkajú rovnako dojčiat ako aj väčších detí

Základné princípy zavádzania príkrmov dojčeným deťom vypracované PAHO/WHO platia pre všetky deti mladšie ako 24 mesiacov. Odporúčania WHO/UNICEF neodlišujú dojčenie pred 12. mesiacom a po 12. mesiaci. Navyše kódex o marketingu náhrad materského mlieka nemá osobitné ustanovenie pred deti, ktoré sú staršie ako 12 mesiacov. Preto sú výrobky umelej výživy určené pre deti od 12 – 36 mesiacov samozrejme klasifikované rovnako ako počiatočné umelé mlieko alebo pokračovacie umelé mlieko pre batoľatá od 6 – 12 mesiacov.

Aby sme to zhrnuli: Medzinárodný kódex má cieľ chrániť dojčenie tým, že sa skončí nevhodný marketing a nevhodná distribúcia náhrad materského mlieka. Pretože pokračovanie dojčenia do dvoch rokov a potom ďalej zachraňuje životy a podporuje zdravie matky aj dieťaťa, je dôležité, aby táto ochrana zhŕňala aj oblasť propagácie pokračujúceho umelého mlieka. Pokračujúce umelé mlieko dokázateľne nahrádza príjem materského mlieka, a preto spadá do kategórie náhrad materského mlieka. Klasifikácia pokračujúceho umelého mlieka pre deti od 6 do 36 mesiacov ako náhrad materského mlieka v plnej miere zodpovedá kódexu a ostatným ustanoveniam a odporúčaniam WHO.

Anglický originál tohto textu WHO: 
http://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/275875/WHO-NMH-NHD-18.11-eng.pdf?ua=1

Použitá literatúra

1. World Health Organization. International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes. 1981. (Zhrnutie v slovenčine nájdete tu: https://www.mamila.sk/o-mamile/medzinarodny-marketingovy-kodex/)

2. World Health Organization. Guidance on ending the inappropriate promotion of foods for infants and young children. 2016. http://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA69/A69_7Add1-en.pdf?ua=1. Získané 21. 10. 2018.

3. World Health Organization. Global Strategy for Infant and Young Child Feeding. 2003. http://www.who.int/nutrition/publications/gs_infant_feeding_text_eng.pdf. Získané 9. 10. 2017.

4. Sankar MJ, Sinha B, Chowdhury R, et al. Optimal breastfeeding practices and infant and child mortality: a systematic review and meta-analysis. Acta Paediatr. 2015;104(S467):3-13. doi:10.1111/apa.13147

5. Dewey KG, Brown KH. Update on Technical Issues concerning Complementary Feeding of Young Children in Developing Countries and Implications for Intervention Programs. Food Nutr Bull. 2003;24(1):5-28. doi:10.1177/156482650302400102

6. Prentice AM, Paul AA. Fat and energy needs of children in developing countries. Am J Clin Nutr. 2000;72(5):1253s-1265s. doi:10.1093/ajcn/72.5.1253s

7. Brown KH, Stallings RY, de Kanashiro HC, Lopez de Romaña G, Black RE. Effects of common illnesses on infants’ energy intakes from breast milk and other foods during longitudinal community-based studies in Huascar (Lima), Peru. Am J ClinNutr. 1990;52(6):1005-1013. doi:10.1093/ajcn/52.6.1005

8. Paintal K, Aguayo VM. Review Article Feeding practices for infants and young children during and after common illness. Evidence from South Asia. 2016;12:39-71. doi:10.1111/mcn.12222

9. Duggan C, Nurko S. "Feeding the gut": the scientific basis for continued enteral nutrition during acute diarrhea. J Pediatr. 1997;131(6):801-808. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9427881. Získané 24. 8. 2018.

10. King CK, Glass R, Bresee JS, Duggan C, Centers for Disease Control and Prevention. Managing acute gastroenteritis among children: oral rehydration, maintenance, and nutritional therapy. MMWR. 2003;52(RR-16):1-16. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14627948. Získané 24. 8. 2018.

11. Grummer-Strawn LM, Mei Z, Centers for Disease Control and Prevention Pediatric Nutrition Surveillance System. Does breastfeeding protect against pediatric overweight? Analysis of longitudinal data from the Centers for Disease Control and Prevention Pediatric Nutrition Surveillance System. Pediatrics. 2004;113(2):e81-6. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14754976. Získané 26. 7. 2018.

12. Harder T, Bergmann R, Kallischnigg G, Plagemann A. Duration of Breastfeeding and Risk of Overweight: A Meta-Analysis. AmJ Epidemiol. 2005;162(5):397-403. doi:10.1093/aje/kwi222

13. Chowdhury R, Sinha B, Sankar MJ, et al. Breastfeeding and maternal health outcomes: a systematic review and metaanalysis. Acta Paediatr. 2015;104(S467):96-113. doi:10.1111/apa.13102

14. Aune D, Norat T, Romundstad P, Vatten LJ. Breastfeeding and the maternal risk of type 2 diabetes: A systematic review and dose–response meta-analysis of cohort studies. Nutr Metab Cardiovasc Dis. 2014;24(2):107-115. doi:10.1016/j.numecd.2013.10.028

15. United Nations Children’s Fund (UNICEF). The State of the World’s Children 2016: A fair chance for every child. 2016. https://www.unicef.org/publications/files/UNICEF_SOWC_2016.pdf. Získané 8. 3. 2017.

16. World Health Organization. Information concerning the use and marketing of follow-up formula. 2013. http://www.who.int/nutrition/topics/WHO_brief_fufandcode_post_17July.pdf. Získané 21. 10. 2018. (Slovenský preklad: https://www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/materialy/pokracovacie-mlieka/)

17. Bellew B, Kelly B, Hector D, et al. Systematic Reviews of Evidence on the Marketing of Breast Milk Substitutes Foods & NonAlcoholic Beverages. Update of the Evidence to December 2014. [Draft Report]. 2015.

18. Pan American Health Organization, World Health Organization. Guiding Principles for Complementary Feeding of the Breastfed Child. 2003.

Mamila.sk > Pre zdravotníkov > Materiály > Vysvetlenie zaradenia pokračujúcej umelej výživy pre deti od 6 – 36 mesiacov medzi náhrady materského mlieka