Keď bábätko dojčenie odmieta...
(skutočný príbeh)

Každý večer, keď mi synček zaspáva v náručí pri dojčení, v mojom vnútri zvoní tichá radosť z tohto pohľadu. Veru, niet krajších chvíľ pre matku, než keď vidí svoje dieťa pokojne oddychovať... Maličký v bezpečí a s dôverou vie, že jeho potreby jedla, lásky a dotyku budú naplnené.

No nie vždy to tak u nás bolo. Porozprávam vám príbeh o odmietaní dojčenia, ktorý sme spolu prekonali. A aby bol príbeh úplný, začnem od začiatku.

Marek sa nám narodil v krásny zimný deň. Hoci sme s manželom chodili na predpôrodnú prípravu do pôrodnice, nevedeli sme o tom, aké je dôležité položiť dieťatko hneď po pôrode na hrudník matky a stráviť s ním v kontakte koža na kožu aspoň dve hodiny. V pôrodnici spal zabalený v perinke a v postieľke namiesto toho, aby bol pri mne. To pokračovalo aj po príchode domov. Ako každá matka som verila, že robím pre neho to najlepšie. Podľa rád zdravotníkov a kníh som maličkému dávala cez deň piť každé tri hodiny. Postupne sme dospeli do situácie, keď Mareček pil len päťkrát cez deň a v noci vôbec. Tú prespal a my, vo svojej nevedomosti, sme sa tešili, aké máme dobré bábätko. Spätne si nespomínam na to, že by som pozorovala postupné ubúdanie materského mlieka.

Prebralo ma len alarmujúce synčekovo správanie v štyroch mesiacoch

Zrazu ma Marek začal pri dojčení hrýzť, naťahovať bradavku, búchať a hnevať sa. Najskôr som si myslela, že to je možno len obdobie, akým prechádza v rámci svojho vývoja. No čoskoro mi bolo viac než isté, že niečo nehrá s kostolným poriadkom. Dieťatko, ktoré predtým milovalo chvíle na prsníku sa zúrivo vzpieralo, keď ho videlo alebo už sa len dostalo do polohy, v ktorej sa väčšinou dojčilo.

Zúbky? Bruško? Niečo si zjedla? Alebo nervozita? Ľudia, ktorých som vtedy požiadala o radu, sa odhadovanými diagnózami veľmi líšili. V jeden deň, plná zúfalstva nad tým, že som sa pokúšala Mareka nadojčiť už asi tridsaťkrát som zdvihla telefón. Na druhej strane sa ozvala pani, ktorá sa predstavila ako laktačná poradkyňa. Dohodli sme sa na osobnom stretnutí v čajovni, kde pracovala.

Deň nato sa mi objasnila celá situácia. Maličký reaguje na zníženie toku mlieka pri dojčení. Ako hosť, ktorý v reštaurácii dostane primalú porciu, aj on dával najavo svoj nesúhlas, ako vedel. Poradkyňa mi vysvetlila, čo mohla o našej situácii. Vysvetlila mi stratégie, ktoré sa týkajú dojčenia bábätka, ako vystihnúť správne okamihy na dojčenie, ako riešiť uspávanie a spánok bábätka, ako eliminovať plač bábätka a ako ho utíšiť. Ukázala mi rozličné polohy, naučila ma zlepšiť prisatie a pitie. Okrem toho som u nej našla pochopenie a podporu, ktorá mi chýbala v okolí. Poradila mi, ako bylinkami zvýšiť tvorbu mlieka a dohodli sme si o dva dni kontrolu. Na ďalšie stretnutie ma pozvala na kurz, ktorý práve v tom čase organizovalo občianske združenie MAMILA v našom meste s odborníčkou na dojčenie. Tá mi dodala novú dávku podpory a porozumenia. Spoločne sme upravili polohu bábätka tak, aby sa zlepšil spôsob jeho prisatia. Po úprave mal bradičku úplne zaborenú do prsníka, noštek voľný a telíčko tesne privinuté k môjmu. A pil naozaj lepšie! Hoci sa po chvíli začal odvracať a prepínať. Poradkyňa mi ukázala, ako tomu predísť stláčaním prsníka, kedy sa tok mlieka znova zrýchlil a Marek ostal na prsníku dlhšie. Nebol len spokojný a dojčenie nebolo mávnutím čarovného prútika lepšie. Ja som bola stále zúfalá z jeho odmietavých reakcií. Ale bolo to o dosť lepšie a hlavne som získala predstavu, čo môžem očakávať a ako sa bude sitácia vyvíjať. Na radu odborníčky na dojčenie som vyhľadávala na dojčenie chvíle, keď bol náš drobec pokojný a v pohode, čo boli najmä chvíle, kedy zaspával, precital sa a tiež v noci. Začali sme spávať spoločne a zrazu sa moje bábätko začalo budiť aj v noci. Získali sme tak príležitosti pre ďalšie dojčenia, ktoré boli relatívne pokojné.

Vyškolená a vybavená odbornými radami, chystala som sa spraviť veľké zmeny v našom spoločnom živote. Bylinky na zvýšenie tvorby mlieka zabrali veľmi rýchlo, ale bolo sa treba popasovať ešte s Marekovou averziou voči dojčeniu ako takému. Vedela som, že zo dňa na deň zázraky nespravím a že výsledok dosiahnem len vytrvalou snahou.

Ako zvýšiť fyzický kontakt?

Prvým krokom na ceste za spokojným dojčením bolo zintenzívnenie fyzického kontaktu so synčekom. Ale ako to najlepšie spraviť? Nosiť ho? Dobre, ale mať pol dňa na rukách osem a pol kila bolo prakticky nemožné. Odpoveďou na túto otázku sa mi stala šatka, ktorú mi poradkyňa odporučila a urýchlene mi ju doručila sesternica. Naše spoločné privykanie si na šatku bolo osobitnou kapitolou. Spočiatku Marek pre túto inováciu neprejavil veľké nadšenie a bránil sa najedovaným mrnčaním. Poradkyňa pri dojčení mi odporučila, aby som na nosenie využila chvíle, ktoré má bábätko rado a je pri nich spokojné. Napadla mi preto spásonosná myšlienka: obliekla som ho, strčila do šatky a napriek protestom sa vydala odhodlane dole schodmi. Buď - alebo! Buď sa utíši a zapáči sa mu to, alebo to so šatkou vzdáme. Za hlasného mrnčania sme vyšli z vchodu paneláku, a... A nič! Drobcovi sa zrazu otvoril iný svet. Ticho pozeral na to všetko, čo nevidel z kočíku. Stromy, zeleň i tváre ľudí ho zaujali natoľko, že zabudol na svoju nespokojnosť a hodinu otáčal hlavičku z jednej strany na druhú. Potom ju pokojne zložil na moju hruď a zaspal spánkom nevinných. Prvý krok bol ukončený. Šatkovanie sme zvládli a pokračovali sme v ňom každý deň.

Ako som spomínala, čakala nás aj jedna veľká zmena: spoločné spanie. Veru, prvý týždeň naozaj nebol ľahký. Naše sedemdesiat centimetrové dieťa zabralo dve tretiny postele. Kopalo, hemžilo sa, funelo, rozhadzovalo rukami a nohami. Ale Marek sa znova začal v noci dojčiť! Hoci unavená, bola som šťastná z tejto zmeny. Keď som sa prebudila na synčekovo funenie, len som si ho pritiahla k sebe, on sa dojčil a ja som spala. A ani únava netrvala dlho. Po týždni sa Marek prispôsobil spaniu v obmedzenom priestore medzi mnou a manželom.

Postupne, dňami a týždňami, sa naprávalo dojčenie, tvorba mlieka sa ustálila aj po vysadení byliniek a synček bol čoraz spokojnejší. Každý večer ukladáme pokojné dieťatko a môžeme pozorovať, ako popri pití pomaličky zaspáva. Každé ráno sa budíme na Marekov smiech a šibalské zvuky. Každý deň v duchu ďakujem poradkyniam, ktoré nám vtedy pomohli.

Mária Čičková