Vzťahová väzba a výchova dieťatka
Výchova začína už počas tehotenstva
Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa – rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie – je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy – či ich bude vnímať ako príjemné, ako niečo, čo je zdrojom potešenia, alebo či si nebude vedieť vzťahy vytvárať a udržať z dlhodobého hľadiska. Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou – už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života. Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi.
Pre vytvorenie vzťahovej väzby je kľúčový fyzický kontakt koža na kožu s matkou po pôrode, dojčenie, nosenie a spoločné spanie
Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode. Pôrod je obdobie, keď má človek jedinečnú možnosť vytvoriť si oxytocínové receptory – tieto sú dôležité, pretože neskôr aj keby človek mal v tele množstvo oxytocínu, ktorý je dôležitý pre vytváranie vzťahov, ak človek nemá dostatok receptorov, nevníma vzťahy ako niečo príjemné a má problém udržať si dlhodobé vzťahy.
Často sa hovorí, že deti z detských domovov to majú v dospelosti také ťažké preto, že im v detstve chýbali vzory rodičov. Tieto vzory im samozrejme chýbajú, ale zároveň im chýba fyzický kontakt s rodičmi. Malé dieťa strávi fyzickým kontaktom s matkou celé tehotenstvo a potom v ranom detstve je rozhodujúce, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom – ako často je v náručí. Ak si uvedomíme, že dojčenie má potenciál trvať roky, pochopíme, že počas tohto dlhého obdobia dieťa aicky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci. Aj preto je dojčenie také dôležité. Sociálne zručnosti človeka sa odvíjajú z veľkej časti práve od toho, akú interakciu s matkou malo dieťa v detstve, a do veľkej miery na toto vplýva množstvo času, ktoré dieťa strávilo v kontakte s matkou pri dojčení, nosení, spoločnom spaní.
Citlivé obdobie pre začiatok vzťahovej výchovy – „zlatá hodinka po pôrode“
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý , to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode. Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti – to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží nej vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom. Z hľadiska vzťahovej väzby – ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu. Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča. Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka. Funguje dokonalé poznanie dieťaťa. Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší. Oni sami budú najväčší experti vo výchove svojho dieťaťa.
Kontakt koža na kožu po pôrode ovplyvňuje dieťa a matku z dlhodobého hľadiska
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu – deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov. Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú. Výchovným nástrojom je aj spoločné spanie, pretože rodičmi sme aj v noci, a ak rodičia spia spolu s dieťaťom, trávia s ním ešte čas navyše veľmi fyzickým spôsobom a tým pádom ho ešte lepšie poznajú.
Čo ak matka nemôže dojčiť?
Ak matky nemohli dojčiť svoje dieťatko, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť. V drvivej väčšine prípadov do tejto kategórie spadajú matky, ktoré veľmi dojčiť chceli, a na svojej ceste za dojčením narazili na toľko prekážok, že tieto problémy nedokázali riešiť, mali to veľmi ťažké a náročné, a preto sa s tým pochopiteľne veľmi ťažko vyrovnávajú. To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo. Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné. Je síce pravda, že to, s čím sa matky pri dojčení stretávajú, môže byť veľmi rozmanité, ale väčšinou ide o nasledovné situácie:
- Bábätko, ktoré sa neprisáva alebo odmieta dojčenie
- Bábätko, ktoré nevypije dosť mlieka, nepriberá alebo ktoré je dokrmované umelým mliekom
- Matka, ktorá má bolestivé bradavky alebo prsia
- Bábätko, ktoré veľmi plače
- Matka alebo bábätko sú choré
- Matka, ktorá potrebuje užívať lieky či podstúpiť diagnostiku alebo liečbu.
Je dobré vedieť, že poradkyňa pri dojčení vám dokáže v týchto situáciách poradiť a pomôcť tak, aby dojčenie mohlo pokračovať.
