Zpracování emocí kojením
Klára 27.04.2020, 23:53
Dobrý den, chtěla bych se zeptat, jestli se dá věděcky/medicínsky podložit teorie, že dítě si kojením zpracovává i své emoce, stresy, frustrace a případně prosím o link na danou studii (klidně v aj/nj). 13ti měsíční dceru kojím na požádání ve dne, v noci i na uspání a dělám to ráda. Dostala se mi ale do rukou kniha Moudrost raného dětství, kde se podle autorky kojením emoce upozaďují a doporučuje se dítěti umožnit láskyplně se v náručí vyplakat. Z více zdrojů jsem se dozvěděla, že je dobré dětem v pláči nebránit a nechat emocím volný průběh, aby je poznaly a mohly s nimi v budoucnu lépe pracovat, což mi dává smysl. Jak pomáhá kojení dětem si emoce zažít a prožit? Vím, že snižuje hladinu stresu, ale dovoluje emoce "si osahat"? A případně od jakého věku je dobré děti nenechat se přisát hned, když nastane nějaký problém, ale nechat je zažívat emoce? Předem moc děkuji za odpověď.
Milá Klára,
deti, ktoré sa dojčia, zažívajú emócie. To, že sa prisajú na prsník, im dáva jedinečný nástroj na upokojenie, odstránenie bolesti a zlepšenie nálady. A dokedy sa môžu prisať hneď, keď plačú? Dovtedy, kým o nadojčenie majú záujem. Nie je žiadny dôvod odďaľovať to, kedy sa už dieťa môže na prsník prisať a kedy ešte nie.
Dojčenie nie je len kŕmenie. Je to jedinečný nástroj na výchovu, na budovanie spoločného vzťahu a na riešenie bolesti či "nešťastia", ktoré malé dieťa nedokáže riešiť intelektuálnymi úvahami. Dojčenie dáva dieťaťu pocit, že po tom, čo sa mu niečo stalo, je svet opäť v poriadku. Táto vlastnosť dojčenia vystupuje do popredia práve po 1. a 2. roku života dieťaťa. S tým, ako dieťa aj vďaka dojčeniu získava stále viac zručností, dospieva, získava nové schopnosti, zvyšujú sa jeho verbálne schopnosti, postupne prestáva samo od seba potrebovať dojčenie, keď spadne, buchne sa alebo plače.
Vyplakanie nie je ani vhodná výchovná stratégia a ani nič dieťa neučí o spracovaní emócií. K tomuto si môžete prečítať náš článok, ktorý platí pre väčšie deti rovnako ako pre malé bábätká: https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/vyplakanie/
Skúste pozorovať správanie dieťaťa, ktoré plače, chce sa nadojčiť, ale namiesto toho ho len matka len drží v náručí (a je jedno ako láskyplne). Ak sa vtedy chce dieťa dojčiť, tak sa snaží k prsníku dostať a to, že nemôže v ňom len zvyšuje plač, hnev a frustráciu. Bez ohľadu na to, že nechápe, prečo v danej kritickej situácii nemôže byť dojčené.
Dieťa sa neučí spracovávať alebo prežívať emócie tým, že mu uprieme dojčenie a necháme ho plakať. Naopak. Dieťa sa má záujem dojčiť, pretože pri dojčení zažíva to, čo je vo vedeckých štúdiách popísané:
- satie na prsníku má analgetický účinok - funguje lepšie ako lieky proti bolesti: Harrison D et al. Breastfeeding for procedural pain in infants beyond the neonatal period. Cochrane Database Syst Rev. 2016;10:CD011248.
- pri dojčení sa v tele dieťaťa vyplavuje oxytocín a následne endorfíny, ktoré prispievajú k zlepšeniu nálady dieťatka a k dobrým pocitom a pomáhajú mu prekonať pocity smútku i mnohé ďalšie emócie
- dojčenie znižuje stresové hormóny a hladiny kortizolu, naopak plač zvyšuje stres a hladiny kortizolu
- dojčenie poskytuje priamy telesný kontakt s matkou
- malé dieťa ešte nemá dostatočné schopnosti, aby svoje emócie vyjadrovalo slovne alebo aby ich analyzovalo, preto pri plači (ktorý predstavuje komunikáciu) pomáha dojčenie ako neverbálny, fyzický spôsob komunikácie medzi matkou a dieťaťom
- nie je jediný vedecký dôkaz, ktorý by hovoril, že dojčenie bráni dieťaťu vyjadrovať či preciťovať emócie
- z množstva štúdií vieme, že dojčenie má pozitívny vplyv na psychické a psychiatrické zdravie dieťaťa do budúcnosti
- dojčené deti sa podľa epidemiologických štúdií lepšie správajú a majú o tretinu nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním: Heikkilä K et al. Breast feeding and child behaviour in the Millennium Cohort Study. Arch Dis Child. 2011;96(7):635-642.
Tu sú ďalšie vedecké zdroje, ktoré si môžete pozrieť:
Horta BL, Bahl R, Martines JC, Victora CG. Evidence of the long-term effects of breastfeeding: systematic reviews and meta-analyses. Geneva: WHO; 2007: http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/43623/1/9789241595230_eng.pdf.
Fonseca ALM, Albernaz EP, Kaufmann CC, Neves IH, Figueiredo VLM. Impact of breastfeeding on the intelligence quotient of eight-year-old children. J Pediatr (Rio J) 2013;89(4):346–353. https://doi.org/10.1016/j.jped.2012.12.010.
Kafouri S, Kramer M, Leonard G, Perron M, Pike B, Richer L, et al. Breastfeeding and brain structure in adolescence. Int J Epidemiol. 2013;42(1):150–159. https://doi.org/10.1093/ije/dys172.
Victora CG, Horta BL, Loret de Mola C, Quevedo L, Pinheiro RT, Gigante DP, et al. Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil. Lancet Glob Health. 2015;3(4):e199–e205. https://doi.org/10.1016/S2214-109X(15)70002-1.
Yorifuji T, Kubo T, Yamakawa M, Kato T, Inoue S, Tokinobu A, et al. Breastfeeding and behavioral development: a nationwide longitudinal survey in Japan. J Pediatr. 2014;164(5):1019–1025. https://doi.org/10.1016/j.jpeds.2014.01.012.
Duazo P, Avila J, Kuzawa CW. Breastfeeding and later psychosocial development in the Philippines. Am J Hum Biol. 2010;22(6):725–730. https://doi.org/10.1002/ajhb.21073.
Fergusson DM, Woodward LJ. Breast feeding and later psychosocial adjustment. Paediatr Perinat Epidemiol. 1999;13(2):144–157. https://doi.org/10.1046/j.1365-3016.1999.00167.x.
Caicedo B, Gonçalves H, Gonzalez DA, Victora CG. Violent delinquency in a Brazilian birth cohort: the roles of breastfeeding, early poverty and demographic factors. Paediatr Perinat Epidemiol. 2010;24(1):12–23. https://doi.org/10.1111/j.1365-3016.2009.01091.x.
Oddy WH, Kendall GE, Li J, Jacoby P, Robinson M, Klerk NH, et al. The long-term effects of breastfeeding on child and adolescent mental health: a pregnancy cohort study followed for 14 years. J Pediatr. 2010;156(4):568–574. https://doi.org/10.1016/j.jpeds.2009.10.020.
Robinson M, Oddy WH, Li J, Kendall GE, Klerk NH, Silburn SR, et al. Pre- and postnatal influences on preschool mental health: a large-scale cohort study. J Child Psychol Psychiatry. 2008;49(10):1118–1128. https://doi.org/10.1111/j.1469-7610.2008.01955.x.
Hayatbakhsh MR, O'Callaghan MJ, Bor W, Williams GM, Najman JM. Association of breastfeeding and adolescents’ psychopathology: a large prospective study. Breastfeed Med. 2012;7(6):480–486. https://doi.org/10.1089/bfm.2011.0136.
Taylor B, Wadsworth J. Breast feeding and child development at five years. Dev Med Child Neurol. 1984;26(1):73–80. https://doi.org/10.1111/j.1469-8749.1984.tb04409.x.
Shelton KH, Collishaw S, Rice FJ, Harold GT, Thapar A. Using a genetically informative design to examine the relationship between breastfeeding and childhood conduct problems. Eur Child Adolesc Psychiatry. 2011;20(11-12):571–579. https://doi.org/10.1007/s00787-011-0224-y.
Lind JN, Li R, Perrine CG, Schieve LA. Breastfeeding and later psychosocial development of children at 6 years of age. Pediatrics. 2014;134(Suppl 1):S36–S41. https://doi.org/10.1542/peds.2014-0646G.
Kramer MS, Fombonne E, Igumnov S, Vanilovich I, Matush L, Mironova E, et al. Effects of prolonged and exclusive breastfeeding on child behavior and maternal adjustment: evidence from a large, randomized trial. Pediatrics. 2008;121(3):e435–e440. https://doi.org/10.1542/peds.2007-1248.
Liu J, Leung P, Yang A. Breastfeeding and active bonding protects against children's internalizing behavior problems. Nutrients. 2014;6(1):76–89. https://doi.org/10.3390/nu6010076.
Fergusson DM, Horwood LJ, Shannon FT. Breastfeeding and subsequent social adjustment in six- to eight-year-old children. J Child Psychol Psychiatry. 1987;28(3):379–386. https://doi.org/10.1111/j.1469-7610.1987.tb01760.x.
38. McCrory C, Murray A. The effect of breastfeeding on neuro-development in infancy. Matern Child Health J. 2013;17(9):1680–1688. https://doi.org/10.1007/s10995-012-1182-9. [PubMed] [Google Scholar]
Julvez J, Ribas-Fitó N, Forns M, Garcia-Esteban R, Torrent M, Sunyer J. Attention behaviour and hyperactivity at age 4 and duration of breast-feeding. Acta Paediatr. 2007;96(6):842–847. https://doi.org/10.1111/j.1651-2227.2007.00273.x.
Kwok MK, Leung GM, Schooling CM. Breast feeding and early adolescent behaviour, self-esteem and depression: Hong Kong's ‘Children of 1997’ birth cohort. Arch Dis Child. 2013;98(11):887–894. https://doi.org/10.1136/archdischild-2013-304250.
Akman I, Kuscu MK, Yurdakul Z, Özdemir N, Solako lu M, Orhon L, et al. Breastfeeding duration and postpartum psychological adjustment: role of maternal attachment styles. J Paediatr Child Health. 2008;44(6):369–373. https://doi.org/10.1111/j.1440-1754.2008.01336.x.
Herba CM, Roza S, Govaert P, Hofman A, Jaddoe V, Verhulst FC, et al. Breastfeeding and early brain development: the Generation R study. Matern Child Nutr. 2013;9(3):332–349. https://doi.org/10.1111/mcn.12015.
Klaus M. Mother and infant: early emotional ties. Pediatrics. 1998;102(5) Suppl E1:1244- 1246. http://pediatrics.aappublications.org/content/pediatrics/102/Supplement_E1/1244.full.pdf.
Benoit D. Infant-parent attachment: definition, types, antecedents, measurement and outcome. Paediatr Child Health. 2004;9(8):541–545. https://doi.org/10.1093/pch/9.8.541.
Montgomery SM, Ehlin A, Sacker A. Breast feeding and resilience against psychosocial stress. Arch Dis Child. 2006;91(12):990–994. https://doi.org/10.1136/adc.2006.096826.
Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.
Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.
