"Spánková regresia" a skutočná biológia spánku dojčiat

Do našej online poradne dojčenia dostávame denne viaceré otázky. Ďakujeme za vašu podporu, vďaka ktorej môžeme prinášať odpovede na vaše otázky. Prinášame vám jednu z otázok, ktorú sme v poradni dojčenia zodpovedali:

Otázka:

V článku na internete som sa dočítala o spánkových regresiách. Prvá regresia sa vraj objavuje v 3- 4 mesiacoch a údajne jedine táto regresia neprejde sama od seba, ale je dôležité naučiť bábätko zaspávať tak, aby po každom prechode do ineho spánkového cyklu vedelo zaspať samé. Teda ak ja uspávam pri dojčení, vždy, keď sa mi dcéra preberie, vyžaduje znova tento spôsob uspatia.

Prikladám úryvok z článku:"Určite to poznáte. Vaše bábätko spalo perfektne, budilo sa v noci 1-2krát na mliečko. Cez deň spávalo 2-3 hodiny neprerušovane. A zrazu… keď malo 3-4 mesiace… všetko sa zmenilo. Dieťatko začalo spávať cez deň v 30 minútových intervaloch, v noci sa začalo budiť stále častejšie a častejšie. Prečo sa bábätko zrazu budí. Spánok detí sa vekom mení. Bábätká a malé deti prechádzajú vo svojom veku niekoľkými spánkovými regresiami. Tá prvá je ale najväčšia a znamená pre spánok bábätka veľkú zmenu. spánok vášho bábätka sa touto regresiou nenávratne zmenil. Pokiaľ maminka (rodič) nepodnikne určité kroky, 4 mesačná regresia sama od seba neodíde ešte mesiace a roky. Prvou dôležitou vecou, ktorú musíte vedieť je, že táto regresia a zmena v spánku vášho bábätka je prirodzená. Dieťatko sa vyvíja a rovnako aj jeho spánok. Bábätku dozrejú a dovivíjajú sa biologické hodiny. Začnú sa mu tvoriť spánkové cykly a jeho spánok sa pomaly začína približovať viac tomu nášmu. Regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka. Nie je teda žiadnym dôvodom na obavy. Spôsob zaspatia bábätka je od tohto momentu veľmi dôležitý pre jeho aj vašu kvalitu spánku."

Odpoveď o .z. MAMILA:

Pre rodičov asi nie je nič horšie, ako keď sa nenapĺňajú ich očakávania a predstavy o spánku bábätka. Vtedy hľadajú vysvetlenia a pomoc. 

Pred narodením bábätka vychádza mnoho rodičov z myšlienky, že malé bábätká spia 22 hodín denne, teda, že spia v podstate stále a že sa na ne celý deň stačí pozerať, ako spinkajú.

Po narodení bábätka ich intenzita starostlivosti o bábätko často zaskočí až šokuje. Sú rodičia, ktorí sa priznajú, že starať sa o maličké bábätko je náročnejšie ako akékoľvek náročné zamestnanie, ktoré v živote mali. Vyčerpaní a unavení hľadajú čokoľvek, čo by im pomohlo spať viac a dlhšie. A majú strach, ako dlho to celé bude trvať a či to takto nebude večne, ak niečo nespravia. Ich intuíciu nahlodávajú skúsenosti a názory okolia či generácie, ktorá vychovávala deti kŕmené umelým mliekom a spiace samostatne v postieľkach a pre ktorú bolo ideálom heslo: "Uložiť do postieľky, zavrieť dvere a spať."

S tým, ako sa v 20. storočí objavilo vysoké percento nedojčených detí kŕmených umelým mliekom a dojčenie takmer vymizlo, a zároveň s tým, ako psychológovia - muži začali experimentovať s paradigmami, ktoré sa sústreďovali na "samostatnosť", "celonočný spánok", "nezávislosť", sa objavil aj "neprerušovaný nočný spánok" ako hodnota a cieľ, ktoré je potrebné dosiahnuť na to, aby boli rodičia dobrými a úspešnými rodičmi. Potreby dieťaťa začali byť vnímané ako nepohodlné a nepríjemné a biológia spánku bábätiek a malých detí bola odignorovaná. K reálnej únave rodičov sa pridal strach z rozmaznanosti a spánkových porúch.

Biológia spánku bábätiek sa historicky vyvíjala na podklade dojčenia a spoločného spania. Ľudské mláďatá ako najvyššie z primátov potrebovali a potrebujú osobnú a fyzickú starostlivosť zo strany rodičov počas veľmi dlhej doby, a to zahŕňa aj nočnú starostlivosť. Mnoho rád rodičom o spaní sa odvíja od predstavy, aký spánok bábätka by vyhovoval rodičom. Snažia sa naplniť ich požiadavku "aby sa bábätko na noc vyplo a nič nepožadovalo". A to bez ohľadu na biologicky danú realitu spánku bábätiek. Mnoho teórií o spánku bábätiek kladie potreby bábätka do protikladu s potrebami rodičov. Predstavuje spánok ako "boj" medzi rodičmi a deťmi, ktorý majú rodičia za povinnosť vyhrať. Inak bude mať dieťa do konca života zlé spánkové návyky. Mnohé z týchto teórií zneužívajú strach rodičov, ktorí nemajú dosť skúseností, a strašia ich, že musia niečo urobiť, inak sa ich deti nenaučia spať ani zaspávať. A unavení rodičia podľahnú v obave, že sa už nikdy v živote nevyspia.

Namiesto toho, aby sa zo spánku stal boj medzi rodičmi a deťmi, sa dá pri pochopení biológie spánku pozrieť na spánok ako na nočnú harmóniu medzi rodičmi a deťmi, ktorá napĺňa aj potreby detí a aj potreby rodičov. Tieto dva záujmy nie sú v konflikte. 

Akurát v rámci biológie spánku sa zabúda na základný fakt: Bábätká spia inak ako dospelí ľudia. Ale zároveň: Všetci ľudia spia rôzne. Mýtus, že všetci ľudia sa dobre vyspia jedine vtedy, ak spia 8 hodín denne, spôsobil, že ľudia majú strach z iného spánkového vzorca. A pritom starí ľudia spia inak ako ľudia v produktívnom veku. Ešte v pomerne nedávnej minulosti spali ľudia v noci v dvoch fázach s prestávkou, keď boli v noci hore. Ešte stále sú krajiny, kde aj dospelí ľudia spia poobede a potom spia menej v noci. Neexistuje jediný správny spôsob ako spať.

Je paradoxné, že v tejto etape histórie, keď máme pre spánok najväčšie pohodlie a najviac času, sa najviac o spánok obávame.

Bábätká spia inak ako dospelí ľudia. Materské mlieko reguluje spánok bábätka, jeho spánkové cykly ako aj cykly bdenia. Spánok a uspávanie dojčeného dieťaťa sa deje na podklade dojčenia. Dojčenie nemá za úlohu bábätko len nakŕmiť. Hrá veľkú rolu ohľadne spánku: Materské mlieko obsahuje látky, ktoré bábätko pripravujú na spánok a uspávajú ho. Regulujú celý jeho deň a noc. Satie na prsníku pri dojčení (bez ohľadu na materské mlieko) má za úlohu bábätko uspať. Zaspávanie na prsníku nie je zlozvyk či nesprávna spánková asociácia, ale normálna súčasť biológie spánku dojčeného dieťaťa. Dokonca vo všeobecnosti existuje úzky vzťah medzi celkovou dĺžkou dojčenia a uspávaním na prsníku a spoločným spaním. Dojčenie a spoločné spanie a uspávanie na prsníku sa vzájomne podporujú, podporujú a udržiavajú tvorbu mlieka. Bábätko v noci vypije významnú časť materského mlieka a zároveň dojčenie bábätku poskytuje úľavu od bolesti, strachu, neistoty a upokojuje ho. Pomáha mu prekonávať rozličné obdobia, ktoré sa v jeho živote objavujú: významný rast a rozvoj mozgu, rast zúbkov, nárast motorických schopností, rozvoj reči, ochorenia a podobne.

Ohľadne "spánkovej regresie": Je paradoxné, že úryvok, ktorý uvádzate, vraví, že "regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka" a že "je prirodzená". A naproti tomu, že sa spánok bábätka "nenávratne zmenil". Ale zároveň táto regresia "sama od seba neodíde ešte mesiace a roky"? Tento odsek je príkladom protichodných informácií a je postavený na strašení rodičov, "ak nepodniknú určité kroky". A je pomerne predvídateľné, že "určité kroky" zahŕňajú nejakú formu "naučenia bábätka", aby v noci nič nepotrebovalo, nič nepožadovalo, aby celú noc spalo a aby sa eliminovala jeho potreba zaspávať na prsníku a dojčiť sa v noci. To väčšinou zahŕňa samostatné zaspávanie a namiesto prítomnosti ľudskej bytosti (rodiča) sa prenáša upokojovanie dieťaťa na cumlíky, fľašky či rozličné plyšové hračky alebo kusy látok (plienky), ktoré dieťa v ruke žmolí či na zaspávacie pomôcky (medvedíkov hrajúcich melódie či zvuk srdca matky, ktorá pri ňom nie je). Tieto teórie často pripúšťajú, že bábätká potrebujú niečo sať, ale cumlík sa im zdá byť lepší ako prsník. Pripúšťajú, že bábätká sa potrebujú k niečomu pritúliť, ale plyšák sa im zdá byť lepší ako telo matky. Pripúšťajú, že bábätká rady zaspávajú pri zvuku srdca matky alebo pri hudbe, ale zvuk, ktorý vysiela nejaká hračka či aplikácia v mobile, sa im zdá byť vhodnejší ako reálny zvuk srdca matky bábätka či jej hlas, ktorým mu spieva.

"Spánková regresia" je termín, ktorý sa díva na spánok len z pohľadu toho, ako situáciu vníma rodič - ako na boj rodiča s dieťaťom. Hovorí, že doteraz dieťa spalo dobre a teraz, keď sa budí viac, tak namiesto toho, aby sa vyvíjalo smerom vpred, tak sa vracia vo vývine dozadu. A zároveň označuje návrat vo vývine za "správny neurologický vývin". Tak ide o správny vývin alebo ide o návrat a krok späť?

V skutočnosti bábätká spia v rozličnom veku rôzne. Mení sa ich vzorec spania cez deň, mení sa počet spánkov cez deň, mení sa ich dĺžka, mení sa čas zaspávania večer, mení sa počet zobudení v noci a to, ako bábätko v noci zaspáva po prebudení. Mení sa v závislosti od toho, či je bábätko zdravé alebo ho trápi soplík či kašeľ, či sa dobre dojčí alebo či nezískava pri dojčení dosť mlieka, či mu práve rastú zúbky a podobne. Ale najviac je spánok bábätka podmieňovaný aktuálnym rastom jeho mozgu a rozvojom jeho rozmanitých schopností.

Spánok v noci je čas, keď mozog intenzívne pracuje. Bábätká po narodení majú len relatívne malú časť mozgu, ktorú budú mať v dospelosti. V prvých mesiacoch ich života nastáva masívny rozvoj a rast mozgu, ktorý je sprevádzaný ľahkým spánkom a budením. Budenie navyše dáva rodičom šancu na skontrolovanie bábätka, podvedomú kontrolu jeho dýchania, teploty či zdravotného stavu. Toto je pre malé bábätko nesmierne dôležité. V štyroch mesiacoch veku bábätka nenastáva regresia, nastáva zmena v tom, ako bábätko spí, jeho spánok sa stáva ľahším, s ľahkým spánkom sa spája viac prebudení a potrebuje viac pomoci od rodiča, aby opäť zaspalo. Rodičia sa teda potrebujú o bábätko v noci začať starať inak a intenzívnejšie. 

Tak ako kedykoľvek po narodení je možné bábätko separáciou od matky presvedčiť, že nik nepríde, že starostlivosť nemá očakávať a že mu nezostáva nič iné ako sa ponoriť samo do seba a disociovať, tak je to možné urobiť vo veku 4. mesiacov či 9. mesiacov. Separácia od matky, rozfázovanie zaspávania s dojčením, vynechávanie dojčení v noci vedú bábätko k tomu, aby sa vzdalo a prestalo dávať najavo svoje potreby. A zdanlivo spí celú noc, zdanlivo pokojne. Avšak za akú cenu?

Pozrite si aj podobné otázky na tému spania v našej poradni: 
Kniha Každé dieťa sa vie naučiť spať:
https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1908

Vyplakanie:
https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/vyplakanie/

Citát od experta na spánok detí, Jamesa McKennu o "dobrých deťoch" a tom, či deti manipulujú rodičmi:
https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/mckenna/

Odkedy majú bábätká spať samy?
https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/veda/spanok-babatiek/

Mamila.sk > Články o dojčení > "Spánková regresia" a skutočná biológia spánku dojčiat