Dlouhodobé kojení vs. dětští psychologové

Veronika    07.05.2020, 13:36

Dobrý den, syn má 3 roky a 6 měsíců. Kojení oba milujeme, chci kojit do samoodstavu. Dnes jsem mluvila s rodinným známým - dětským psychiatrem, který mě velmi odrazoval. Říkal, že kojením se dítě vrací do předchozího stádia vývoje, že potřebuje poznávat frustraci a hranice a že v něm buduji závislost. V podstatě řekl, že to není fér, že mu to dělám (tedy že nejsem schopná kojení ukončit). Zajímal by mě na to váš názor. Chtěla jsem se zeptat, jestli prosím nevíte o studiích o dopadech dlouhodobého kojení na psychiku dítěte. Taky by mě zajímalo, jestli neexistuje podpůrná skupinka (na facebooku), kde bych potkala maminky, které kojí děti 3+. Díky moc za odpověď.

Milá Veroniko,

diskurz by sa niekedy mal otočiť a ľudia, ktorí takéto veci tvrdia, by ich mali podložiť štúdiami. Už len preto, že dojčenie je fyziologická norma. A fyziológia si nevyžaduje dôkazy, pretože ide o normálne správanie a normálne fungovanie organizmu. V rámci fyziológie nikto nevyžaduje dôkazy, že je v poriadku dýchať vlastnými pľúcami. Alebo mať vlastné srdce namiesto transplantovaného. Dojčenie je fyziológia a dlhodobé dojčenie je v skutočnosti pojem, ktorý nemá opodstatnenie - dlhodobé dojčenie je vlastne dojčenie úplne normálnej dĺžky, a to, že sme ako ľudstvo na túto časť našej fyziológie zabudli, neznamená, že musíme dokazovať, že dojčenie dieťaťa je normálne.

Stále viac detí je dojčených v rozsahu rokov, a nie mesiacov tak, ako to v dávnejšej minulosti platilo pre takmer všetky deti. Dojčenie sprevádzalo deti roky. Táto skúsenosť sa pretavila napríklad aj v jazykových prostriedkoch, výraz „mliečne zuby“ vznikol preto, že tieto zúbky začínajú vypadávať a nahrádzať sa prvými trvalými zubmi v čase, keď väčšina detí postupne s dojčením končila. Mliečne zuby teda deti mali počas celého obdobia dojčenia. Nie je preto prekvapivé, že svoje dieťa dojčíte aj v predškolskom veku – deti, ktoré majú príležitosť sa dojčiť dovtedy, kým majú záujem, sa dojčia aj v tomto veku. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Na druhej strane verejnosť (široká aj odborná) nemá stále skúsenosti so staršími dojčenými deťmi, nechápe, prečo sa deti dojčia, čo dojčením získavajú a svoje, často aj odborné, rady zakladajú na osobnej skúsenosti alebo na osobnom presvedčení. A aby sme parafrázovali slová, ktoré ste si  vypočuli, „nie je fér“ zastrašovať matky na základe osobných názorov a presvedčení bez reálnej skúsenosti s dojčením starších detí a bez podpory vedeckých dôkazov a poznatkov. Bolo by zaujímavé psychiatra požiadať o najnovšie vedecké výskumy, ktoré dokazujú, že dojčenie po 3 roku je pre dieťa škodlivé, že ho „vracia do predchádzajúceho štádia vývoja“, že „buduje závislosť“. Nič by nemohlo byť ďalej od pravdy. Neexistujú žiadne „najnovšie vedecké výskumy“, ktoré by toto hovorili. Prečítajte si tento príbeh prirodzeného odstavenia:

http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/

Z tohto príbehu je zrejmé, prečo sa vlastne dieťa odstaví – preto, že postupne dokáže začať riešiť samo rôzne životné situácie, ktoré dovtedy riešilo dojčením. Inými slovami – dojčenie do prirodzeného odstavenia tomuto dieťaťu pohlo stať sa nezávislejším a viac samostatným. To je presný opak toho, čo ste sa dozvedeli vy. Môžete si prečítať aj ďalšie príbehy, ktoré nám matky o dojčení starších detí zaslali:

Ako vyzerá dojčenie dvojročného dieťaťa? alebo: Chrumka sa dojčí (zn. furt)
Prirodzene odstavenie syna, a čo mi dala cesta k nemu
Príbeh prirodzeného odstavenia

Práve psychiatri by tieto informácie mali mať. Je smutné, že v našej spoločnosti matky nielenže nemajú možnosť ventilovať svoje pocity ohľadom dojčenia starších detí, ale ešte ho musia obhajovať a to nielen pred svojou rodinu a priateľmi, ale aj pred odborníkmi, ktorí by mali dojčenie podporovať ako prví. Dojčenie je mimoriadne dôležité pre psychické zdravie a pre predchádzanie množstvu psychických diagnóz.

Mnohé z dilem, ktoré sa vám otvorili po rozhovore s detským psychiatrom, sú otázky týkajúce sa spôsobu výchovy vášho dieťaťa, toho, čo chcete, aby vaše dieťa výchovou získalo. Ak sa pýtame matiek malých detí, čo chcú, aby bolo cieľom ich výchovy, väčšinou odpovedajú, že chcú vychovať človeka, ktorý bude rešpektovať ľudí vo svojom okolí a pritom bude myslieť aj na svoje potreby, človeka, ktorý bude láskavý, ktorý bude zažívať lásku a šťastie vo vzťahoch so svojou rodinou.

Dojčenie poskytuje dieťaťu pocit, že je prijímané také, aké je. Dojčenie je nástrojom vzťahovej výchovy. Nemusíte sa obávať pokračovať v dojčení. Dojčenie je nástrojom, ktorý vám pomáha vytvárať vzťah s vašim dieťaťom, riešiť výchovné situácie s cieľom posilniť váš vzájomný vzťah, posilniť láskavosť. Nebude to vidieť hneď, ale práve dieťa, ktoré vo vypätých situáciách zažíva láskyplný prístup, sa učí láskavosti. Dieťa sa ničomu neučí, ak zažíva plač. Plač nie je výchovný prostriedok. A dojčiť dieťa neznamená, že nikdy nezažije frustráciu, akurát dojčenie mu pomôže, aby ju spracoval zdravým spôsobom. Teórií, ktoré sa však nezakladajú na žiadnych vedeckých poznatkoch alebo reálnych skúsenostiach s dojčenými deťmi, si môžete prečítať mnoho.

Nedávno sa nás pýtala na podobnú teóriu jedna žena v poradni dojčenia, prečítajte si našu odpoveď, v ktorej nájdete aj odkazy na množstvo vedeckých štúdií hovoriacich presný opak toho, čo ste sa dozvedeli od detského psychiatra:

https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=8608

A nielen to, vie sa o vplyvoch dlhodobého dojčenia nielen na psychické zdravie dieťaťa, ale aj na psychické zdravie matky a na fyzické zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Prezrite si aj tento článok:

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/dlhodobe-dojcenie/

Len ľudia, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť so staršími dojčenými deťmi, dokážu ženám hovoriť, že odstavenie by sa malo udiať z iniciatívy matky. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 – 5 rokov.

A je pochopiteľné, že matky vo vašej situácii potrebujú extra podporu od okolia. Potrebujú počuť, že to nie je jednoduché, že podávajú úžasný výkon, potrebujú mať priestor sa posťažovať, ventilovať svoje pocity frustrácie, nespokojnosti a únavy. A tiež potrebujú počuť, že to má zmysel. A že to raz skončí. Že raz deti vyrastú a nebudú matku tak intenzívne potrebovať. Váš synček sa už dlho dojčiť nebude. Teraz prechádza procesom, v ktorom sa učí, ako to má zvládnuť. Dojčenie je pre neho teraz absolútne kľúčové pre nadobudnutie dôvery vo svoje schopnosti osamostatniť sa.

Otázky, ako je tá vaša, z času na čas dostávame do našej poradne. Možno vám pomôžu aj tieto naše odpovede:

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=4471

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1264

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=4465

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2399

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1648

V tejto situácii vám určite môže pomôcť získavať podporu od iných žien, ktoré staršie deti dojčia. Nájdite si v našom zozname podpornú skupinu dojčenia vo vašej blízkosti:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

a podporu môžete získavať aj na našej stránke na Facebooku, ktorá funguje ako virtuálna podporná skupina dojčenia:

https://www.facebook.com/MAMILA.DOJCENIE/



Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Dlouhodobé kojení vs. dětští psychologové